Slovensko čakajú apokalyptické roky: Nastanú pekelné letá, varuje klimatológ

Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock.com
2017-08-09 06:00:00

Neznesiteľne horúce dni a dusné noci. Aj takto budeme spomínať na tohtoročné leto. Bohužiaľ, podľa meteorológov nám hrozí podobný scenár aj nasledujúce roky. Teplo bude nielen vysiľujúce, ale aj smrtiace. Klimatológ Pavel Matejovič vysvetlil, čo hrozí ľudskému organizmu pri teplotách nad 30 stupňov Celzia v obytných miestnostiach.

 

Leto 2015 bolo podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) najteplejšie v ére historických meraní u nás. Z novej štúdie, na ktorej sa podieľali aj klimatológovia z SHMÚ, vyplývajú prognózy, ktoré vo svetle budúcnosti neveštia nič dobré. Výskumníci sa v nej zamerali na úmrtnosť na Slovensku spôsobenú horúčavami v lete 2015 v porovnaní s údajmi o úmrtiach od roku 1996.

Čítajte viac: Slovenský klimatológ vyvrátil najväčší mýtus: Čo sa stane, ak budeme mať mobil zapnutý počas búrky!

Mimoriadne teplá vlna horúčav z prvej polovici augusta 2015 trvala až 14 dní a spôsobila vyše 240 predčasných úmrtí. Vedci ju označili za „najsmrteľnejšiu“ individuálnu horúcu epizódu na Slovensku od roku 1996. Extrémne teploty sa podpisujú na ľudskom zdraví.

Čítajte viac: Slovenskí vedci skúmali vlnu horúčav a zistili desivú vec: Pre človeka je to tá najhoršia správa

„Môže dochádzať k zhoršovaniu kvality ovzdušia, k poškodeniu vegetácie, vrátane poľnohospodárskych plodín, a v neposlednom rade môžu mať periódy horúčav závažné následky na ľudské zdravie, najmä u starších osôb a ľudí s chorobami obehovej sústavy alebo dýchacieho ústrojenstva,“ píše SHMÚ. Ako príklad možno uviesť Rusko, kde si extrémne horúčavy v roku 2010 vyžiadali až 55-tisíc ľudských životov. Čím viac mimoriadne horúcich periód sa bude na Zemi vyskytovať, tým častejší bude aj ich dopad na človeka.

Pravidelný pitný režim nestačí, upozorňuje klimatológ

„Vlny horúčav, ktoré sme toto leto zažili, sa stanú aj súčasťou budúcich liet, ich frekvencia a intenzita sa budú v dôsledku globálneho otepľovania ešte stupňovať. To predstavuje značnú záťaž pre všetky ekosystémy, vrátane ľudského organizmu,“ varuje meteorológ a klimatológ Pavel Matejovič, podľa ktorého môže pri extrémnych horúčavách dôjsť ku kolapsu či ohrozeniu života aj vtedy, keď človek dodržiava pravidelný pitný režim.

Ľudský organizmus sa potrebuje prirodzene ochladzovať, no ak je dlhodobo vystavený vysokým teplotám, hrozí mu prehriatie alebo kolaps, hovorí Matejovič. Rizikové však nie sú len vysoké teploty cez deň, ale aj teplé noci, k čomu tiež prispievajú interiéry budov, ktoré sa nemôžu ochladiť ani v noci a pri slabom vetraní z nich sála teplo. „Teplota v obytných miestnostiach tak môže rásť, a ak presiahne hranicu 30 stupňov Celzia, človek sa stáva malátny, pričom postihnuté sú nielen jeho motorické funkcie, ale hlavne psychika, navyše, v noci sa nedá spať. Ak tento stav pretrváva niekoľko dní, človek reaguje impulzívne, čo môže vyvolať ďalšie negatívne reakcie a zvýšiť pravdepodobnosť skratového konania,“ vysvetľuje klimatológ.

Dychberúce dusno

Rizikovým faktorom je podľa Matejoviča aj vysoká vlhkosť vzduchu. Tá v kombinácii s vysokou teplotou pocit diskomfortu ešte znásobuje. „Odvodu tepla z tela môže zabrániť práve vlhký vzduch, ktorý obmedzuje výpar a tým i odvod prebytočného tepla. Za takýchto okolností nastáva nepríjemný pocit dusna. Dusno teda vzniká následkom obmedzeného vyparovania a je závislé od tlaku vodnej pary vo vzduchu. Čím vyššia je teplota vzduchu, tým nižšia vlhkosť stačí k pocitu dusna. Pri 20 stupňoch Celzia je k pocitu dusna potrebná relatívna vlhkosť okolo 80 percent, pri teplote vzduchu okolo 32 stupňov Celzia však stačí relatívna vlhkosť okolo 40 percent,“ dopĺňa. V takýchto prípadoch pomôže už len klimatizácia, ktorá vzduch nielen ochladí, ale ho aj odvlhčuje. „V budúcnosti sa bez klimatizácie nezaobídeme, na Balkáne a v Stredomorí je bežná, podobne ako u nás kúrenie. Len tak bude možné prežiť intenzívne vlny horúčav bez rizika, že sa vystavíme vážnym zdravotným problémom, ktoré môžu viesť až ku kolapsu organizmu. Adaptácia organizmu na vysoké teploty je individuálna a nik z nás nevie posúdiť, kedy už predstavuje vážne zdravotné riziko,“ hodnotí klimatológ.

Päťdesiatkrát viac úmrtí ako v súčasnosti

Extrémne počasie v Európe by mohlo do konca tohto storočia zapríčiniť päťdesiatkrát viac úmrtí ako v súčasnosti. Ak sa nič neurobí na obmedzenie účinkov klimatickej zmeny, do roku 2100 by mohlo na následky horúčav, povodní či búrok zomierať až 152 000 ľudí ročne, vyplýva podľa agentúry Reuters zo štúdie zverejnenej v časopise The Lancet Planetary Health, na ktorej sa podieľalo aj Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC).

Prognózy založené na predpoklade, že nedôjde k zníženiu emisií skleníkových plynov a neurobia sa opatrenia na zníženie vplyvu extrémnych klimatických javov, predpokladajú, počet úmrtí súvisiacich s počasím sa zvýši z 3000 ročne v období rokov 1981-2010 na 152 000 ročne medzi rokmi 2071-2100.

Pridružia sa aj katastrofy

Štúdia analyzuje účinky siedmich najnebezpečnejších druhov katastrof súvisiacich s počasím – vĺn horúčav, vĺn chladu, požiarov, sucha, vybreženia riek a záplavy pobrežia a víchríc - v 28 krajinách Európskej únie, ako aj vo Švajčiarsku, Nórsku a na Islande. V roku 2 100 budú Európanov trápiť najmä vysoké teploty - až 99 percent úmrtí by mohlo súvisieť s horúčavami. Z 90 percent bude za masívny nárast počtu úmrtí zodpovedná podľa vedcov zmena klímy, ďalšími faktormi budú rast populácie a presun ľudí do pobrežných a teda vysoko rizikových oblastí.

Zmeny potrápia milióny Európanov

Do konca storočia by mohlo byť škodlivým klimatickým extrémom vystavených každý rok asi 350 miliónov Európanov. To sú dve tretiny predpokladaného počtu obyvateľov starého kontinentu v roku 2100. V referenčnom období rokov 1981-2010 bolo takto ohrozených zhruba 25 miliónov Európanov, teda asi päť percent populácie.

Čítajte viac: Bezpečné leto pre citlivé skupiny ľudí: Takto ho prežijete v zdraví!

Pre svoju prognózu si vedci vybrali pesimistický predpoklad zvýšenia globálnej teploty o tri stupne Celzia do roku 2100. Podľa parížskej klimatickej dohody z roku 2015 sa majú prijať opatrenia, aby priemerná globálna teplota stúpla o 1,5 stupňa oproti predindustriálnej ére. Vedci z univerzity v juhokórejskom Soule však v komentári k štúdii varovali, že jej výsledky by mohli byť „nadhodnotené“. Prognóza totiž podľa nich neberie do úvahy prispôsobivosť ľudí na extrémne klimatické podmienky. Dovtedy môže navyše nastať pokrok v lekárskej a klimatizačnej technike či tepelnom izolovaní domov.

 

Fotogaléria


Tagy:
počasie horúčavy klimatické zmeny meteorológ Pavel Matejovič

2017-08-09 06:00:00  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: TASR, zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia