Návšteva zubára je pre mnohých ľudí skúškou nervov. Niekedy jej predchádza strach z bolesti, inokedy nevedomosť, ktorá pacientov neraz privádza do ambulancie až o päť minút dvanásť. O tom, ako vyzerá práca moderného stomatológa, sme sa pozhovárali s Alexandrom Schillom, primárom kliniky Schill Dental Clinic v Bratislave, Žiline a v Prahe.
V zahraničí ste absolvovali množstvo školení. Čo hovoria vaše skúsenosti? Majú Slováci v porovnaní s inými Európanmi zuby v horšom alebo lepšom stave?
Slováci dbajú o prevenciu vo všeobecnosti menej, ale poznám aj množstvo výnimiek. Štatistiky však hovoria, že máme horšie zuby ako v iných krajinách Európy smerom na západ. Napríklad vo Švajčiarsku je starostlivosť o chrup výrazne lepšia – aj preto, lebo Švajčiari si ošetrenie u zubára hradia v plnej výške. Vedia, že keď si nebudú čistiť zuby, bude ich to stáť veľa peňazí, približne tri až 4-krát viac ako u nás. Ukazuje sa, že čím je finančná zainteresovanosť pacienta na ošetrení väčšia, tým je aj starostlivosť o chrup výraznejšia.
Majú Slováci záujem o dentálnu hygienu?
Naši pacienti zväčša majú, ale na druhej strane, keď im odporúčame, aby chodili na dentálnu hygienu pravidelne každý polrok, príde len 10-20 percent z nich maximálne.
Čo má najväčší vplyv na tvorbu zubného kazu? Ako vlastne vzniká?
Zubný kaz vzniká v prvom rade v dôsledku pôsobenia baktérií žijúcich v našich ústach. Mikroorganizmy sa živia najmä sacharidmi a produktom ich metabolizmu sú rôzne kyseliny, ktoré chemicky rozleptávajú zub. Výsledkom je demineralizované tkanivo, v ktorom sa baktérie dokážu ľahko usídliť. Keď potom prejdú cez sklovinu, ktorá je anorganická, dostanú sa až do dentínu, kde sa už môžu živiť aj organickými látkami, ktoré sú v ňom obsiahnuté.
Vieme zubom nejako pomôcť, aby boli odolnejšie?
Odolnosť zubov voči kazu je závislá od stupňa ich mineralizácie. Má to však háčik, pretože zuby musia byť mineralizované ešte počas ich vývinu a rastu. Keď v tom období organizmus nemá dostatok minerálov, môže sa to odraziť na kvalite zubov. V strave by preto mali byť zastúpené aj flouridy. Existujú napríklad soli obohatené nielen o jód, ale aj o fluór. Neznamená to však, že keď sú zuby odolné voči zubnému kazu, sú odolné aj voči parodontitíde.
Posilňuje zuby aj fluór v zubných pastách?
Fluór, ktorý je obsiahnutý v zubných pastách, pôsobí na zub zvonka a len krátkodobo. Ale keď ho telu dodávate v už spomínanom čase vývinu zubov, je inkorporovaný v celej hrúbke skloviny a nastálo. Sklovina je potom aj oveľa menej rozpustná.
Ako často si treba čistiť zuby, aby sme ich kazivosti spoľahlivo predchádzali?
Zuby by sme si mali čistiť minimálne raz, ideálne dvakrát denne. Najviac však záleží na tom, aby sme si ich čistili dôkladne. Okrem klasickej zubnej kefky by sme mali používať aj jednozväzkovú kefku, medzizubné kefky alebo zubnú niť. Zubnú pastu nutne používať nemusíme, pretože v zásade slúži len na to, aby bolo čistenie zubov príjemnejšie. Najdôležitejšie je, aby sme zo zubov odstránili povlak. Najmä večerné čistenie zubov by malo byť veľmi dôkladné.
Hovorí sa, že na vzhľade zubov sa podpisujú aj „farbiace“ nápoje, napríklad káva či čaje. Zanechávajú na nich totiž žltkastý film. Prečo je to tak? Pomôže napríklad žuvačka?
Nápoje ako káva alebo čaj zuby farbia väčšinou vtedy, keď je na nich povlak, to znamená, že je sklovina trocha mineralizovaná. Na čistej sklovine sa zväčša nemá čo usadiť, pretože nie je porézna. Žuvačka môže pomôcť, pretože zvyšuje tvorbu slín, vďaka čomu sa povlak ľahšie rozpustí. Samočistiaci efekt zubov sa však uplatňuje aj pri žuvaní potravy.
Platí to aj v prípade múčnych jedál? Starí ľudia zvykli hovorievať, že zuby čistí aj žuvanie kôrky chleba...
Akékoľvek múčne jedlá majú tú vlastnosť, že sú trocha lepivé. Po zmiešaní so slinami vznikne akási kaša, z ktorej sa časť materiálu usadí na zuboch. Navyše, múka a výrobky z nej sú plné polysacharidov, čo znamená, že zubokazné baktérie majú nie rýchly prísun, ale dlhodobý konštantný prísun potravy a rozožierajú zuby, keď ich nevyčistíte. Žuvanie kôrky chleba teda k prevencii rozhodne nepatrí.
Väčšinu z nás desí predstava vŕtania zubov, aj preto by ľudia uvítali nové stomatologické postupy, v rámci ktorých by sa vŕtaniu pokazených zubov vyhli. Napríklad v podobe hmoty, ktorá rozloží zubný kaz... alebo hmoty, ktorá, naopak, stimuluje rast novej zuboviny. Existuje niečo také?
Vzhľadom na anatómiu a histológiu zubov, vývin skloviny, dentínu a celého zubu, ale aj ich metabolizmus je to nezmysel. Existujú síce také hmoty, ktoré podnecujú rast dentínu, ale v praxi to funguje asi tak, že keď máte hlboký kaz, odstránite ho a potom zistíte, že ste niekde jemne urobili dierku až do zubnej drene, použijete hmotu, ktorá má tendenciu vytvárať dentín a nedráždi zubnú dreň. V mieste opravy stimuluje vznik dentínového mostíka. To je obrana zubnej drene pred rizikom infekcie, ale defekt sa pri tomto type opravy neregeneruje. Preto je potrebné urobiť výplň. Regenerácia skloviny však nie je za žiadnych okolností možná, lebo nemá žiadne krvné zásobenie.
Niektorí zubári údajne zámerne nechávajú v zube zvyšok kazu. Prečo je to tak?
Niekedy, niekde a len nejaké množstvo kazu je možné v zube ponechať. Keď ponecháte kaz len na veľmi malej ploche a veľmi tenkú vrstvu, obrannými mechanizmami môže vzniknúť tzv. terciárny, obranný dentín – smerom od kazu k zubnej dreni.
Aké sú najnovšie trendy v stomatológii?
Trendom je tlačiť pacientov do prevencie a minimálna invazivita pri zákrokoch. Amalgámové plomby suverénne nahrádzajú fotokompozity vďaka ich väzbe na tvrdé zubné tkanivá, to znamená na dentín aj sklovinu. Stomatológom umožňujú vŕtať do zubu iným spôsobom ako pri amalgáme. Na amalgám musí mať diera taký tvar, aby v nej mohla plomba mechanicky držať. Ale fotokompozity sú zlepené s povrchom zubu, teda nemusia byť tvarom uspôsobené na to, aby z nich výplň nevypadla.
Ďalším trendom je robiť veci čo najpresnejšie, najdôkladnejšie, preto pracujem s mikroskopom alebo zväčšovacími okuliarmi. Takisto používam kofferdam – blanu, ktorá sa naťahuje na ošetrované zuby, aby bola ústna dutina izolovaná od pracovného poľa. Do prevencie patrí ešte aj ortodoncia, čiže nosenie zubného strojčeka – keď zuby nie sú rovné, horšie sa čistia a aj ich samočistiaca schopnosť je menej efektívna. Všeobecne platí, že krivé zuby sa ľahšie pokazia ako rovné.
„Letí“ ešte v modernom zubnom lekárstve mostík?
Od klasickej protetiky sa už ustupuje. Mostík, pri ktorom sa obrusujú susedné zuby, sa dnes snažíme nahrádzať implantátmi, teda susedné vlastné zuby pacienta ponecháme nedotknuté. Nie je to taká hrozná operácia, ako si ľudia veľakrát predstavujú, väčšinou je vloženie implantátu jednoduchšie ako urobiť zubnú výplň. Aj pacienti ich lepšie znášajú. Keď zlyhá implantát, dá sa nahradiť iným. Ale keď raz obrúsite zub, nikdy ho už nevrátite späť.
