Imunoalergológ Tibor Prunyi o typických zimných chorobách: „Chorobu z chladu“ medicína nepozná

06.12.2017 | Diskusia

Studené počasie organizmus stresuje a zaťažuje. Aj preto je zimná sezóna živnou pôdou pre respiračné ochorenia. Človek so zdravou imunitou by však chorobe podľahnúť nemal, vysvetľuje košický imunoalergológ, doktor Tibor Prunyi z ambulancie klinickej imunológie a alergológie ImunoCare.

 

Hovorí sa, že v lete je ľudský organizmus najzdravší – málokedy vtedy dostaneme chrípku. Prečo potom s jesenným ochladením imunita klesá? Môže za to viac vírusov a baktérií v ovzduší, alebo je to tým, že sa musia dýchacie orgány napríklad nejako prispôsobiť zmenám teplôt? Prečo nás v zimných mesiacoch trápia najmä respiračné ochorenia?

Faktorov, kvôli ktorým sa v zime vyskytujú respiračné ochorenia vo väčšej miere ako v ostatných obdobiach roka, je viac. Chladné, veterné a daždivé počasie je stresom pre kardiovaskulárny systém, spôsobuje zúženie ciev a zmeny krvného tlaku. Na imunitný systém zdravého človeka toto stresové obdobie nemá negatívne následky. Ak je však prítomné iné primárne ochorenie, napríklad autoimunitné alebo nádorové, alebo ide o osoby vo vyššom veku, adaptačná schopnosť organizmu klesá a organizmus je vnímavejší na infekcie. Aj samotná inhalácia studeného vzduchu je termický podnet negatívne ovplyvňujúci respiračný trakt. Navyše, v chladnom počasí sa ľudia častejšie zdržiavajú v interiéri, kde je prenos infekcie z osoby na osobu ľahší, máme teda štatisticky väčšiu pravdepodobnosť ochorieť. Imunodeficienciu ale klinicky definujeme aj na základe počtu infekcií za rok a jedno či dve ľahké respiračné ochorenia neznamenajú nesprávnu funkciu imunitného systému.

Ako sa treba na obdobie plné vírusov pripraviť? Pomáha napríklad otužovanie, šport, zdravá strava?

Z hľadiska prevencie je základom celková dobrá fyzická i psychická kondícia. Pozitívny efekt má najmä aeróbne cvičenie, ktoré pomáha zlepšiť adaptačnú odpoveď imunitného systému a potláča chronický zápal. Na druhej strane, jednorazový a príliš náročný tréning u netrénovaných osôb má opačný efekt. Dochádza k supresii tzv. NK buniek (bunky schopné prostredníctvom svojich receptorov rozpoznať a následne zlikvidovať vírusom či nádorom infikované bunky), čo môže viesť v určitých prípadoch k nadmernej vnímavosti na infekčné ochorenia. Aj preto našim pacientom jednoznačne odporúčame vakcináciu proti chrípke, pretože preventívna vakcinácia má dokázaný pozitívny zdravotný a ekonomický efekt.

Mnohí ľudia si myslia, že prepuknutím choroby „niekde vonku prechladli“, keď ich začne pobolievať hrdlo, majú zimnicu alebo teplotu. Pozná takúto „chorobu z chladu“ aj medicína?

Termín choroba z chladu medicína nepozná. Vždy hovoríme o konkrétnej nozologickej jednotke, ktorú sprevádza komplex klinických prejavov, napríklad o chrípke, rinitíde,  tonzilitíde, bronchitíde, pneumónii a ďalších. Pôvodcovia týchto ochorení sú vo veľkej väčšine prípadov infekčné patogény, teda vírusy, baktérie, huby a parazity. Chlad však prispieva k ľahšiemu prenosu infektov.

Na Slovensku nie je zvykom, že by „prechladnutí“ bežali k lekárovi. Mnohí z nich si nevezmú ani dovolenku a vírus „prechodia“ z domu do práce a naopak. Je takýto postup z pohľadu imunológie v poriadku? Alebo zanecháva zdravotný podpis na našom organizme?

V akútnej faze závažnejšieho infekčného ochorenia, akým je napríklad zápal priedušnice, priedušiek alebo pľúc, je chodenie do kolektívu nezodpovedné, pretože riziku nákazy je vystavených nepomerne viac osôb ako v domácom prostredí. Nadmerná fyzická či psychická námaha predlžuje čas rekonvalescencie infekčného ochorenia, čo je obzvlášť dôležité pre osoby s kardiovaskulárnymi či respiračnými primárnymi ochoreniami. Je tu však aj opačný trend, a to neindikovaná antibiotická liečba vírusových infekcií, ako rinitída alebo bronchitída. Podľa nedávnej štúdie JAMA (Journal of the American Medical Association) sa odhaduje, že až v 30 percentách prípadov nebola potrebná antibiotická liečba. Dôsledkom nesprávnej a nadmernej konzumácie antibiotík stúpa bakteriálna rezistencia. Práve tu vidím veľké medzery v osvete.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

S akými alergiami k vám pacienti prichádzajú do ambulancie v zime?

Alergiu definujeme ako neprimeranú reakciu imunitného systému na látky, s ktorými sa bežne stretávame v našom prostredí – ide o inhalačné, potravinové alebo kontaktné alergény. Spektrum prejavov alergických reakcií je veľmi široké, od jednoduchej rinitídy, až po anafylaktickú (tzv. celkovú) reakciu. Keďže vegetačné obdobie väčšiny respiračných peľových alergénov je lokalizované do jarného a letného obdobia, v zime typicky prevládajú interiérové alergie a z nich najmä alergia na roztoče. Počas zimnej sezóny sa viac zdržiavame v interiéroch a okná otvárame len kvôli vetraniu. Preto sme významne exponovanejší práve týmto alergénom. U alergických pacientov potom vznikajú typické rinitické či astmatické respiračné prejavy.

Mnohých ľudí trápi v zime aj lete takzvaná zadná nádcha. Ako vzniká? Môže byť nebezpečná? Čo prezrádza o našom zdravotnom stave?

Zadná nádcha (odborný termín post-nasal drip alebo UACS ) vzniká nadmernou produkciou hlienu sliznicou nosa. Zatekanie hlienov do hrdla potom spôsobuje chronický kašeľ. Ku klinickému obrazu prispieva chronický zápal sliznice nosa, prínosových dutín či gastroezofageálny reflux (návrat potravy zo žalúdka do pažeráka). Čo však toto nepríjemné ochorenie spôsobuje, nie je známe a názory na jeho liečbu sa v rozličných štátoch a odborných spoločnostiach líšia.

Fotogaléria

06.12.2017  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia