REPORTÁŽ z kliniky reprodukčnej medicíny: Darovanie spermií je na Slovensku stále tabu

15.08.2017 | Diskusia

Mnohé páry dnes odkladajú rodičovstvo na neskôr a stále viac ich bojuje s neschopnosťou otehotnieť. Vtedy prichádza do úvahy myšlienka na umelé oplodnenie. O tom, ako a kde prebieha, sme sa boli presvedčiť na vlastné oči. Navštívili sme bratislavskú Kliniku reprodukčnej medicíny ISCARE.

 

Neplodnosť či znížená reprodukčná schopnosť je veľkým problémom západných krajín. Len nedávno svet obletela správa, že dnešní mladí muži majú o päťdesiat percent menej spermií ako predchádzajúce generácie. Šanca splodiť dieťa sa vekom u oboch pohlaví znižuje rovnako. Už dávno neplatí starý mýtus, že neplodnosť sa vo väčšej miere týka žien.

Čítajte viac: Matka podľahla nebezpečnému trendu, veria mu aj Slovenky: Lekár vyšiel s pravdou von

Podľa embryológov Daniela Masaroviča a Daniela Čižmára z kliniky ISCARE môže byť signálom neplodnosti už niekoľkomesačné bezvýsledné snaženie sa o dieťa. V normálnom prípade by malo dôjsť k oplodneniu už do polroka, prípadne do roka. V opačnom prípade by mala dvojica vyhľadať odbornú pomoc. Väčšina však čaká aj roky, kým sa k tomuto kroku odhodlá.

Postup pri darovaní spermií

Niektorí sa o dieťa snažia aj roky

Páry k nám najčastejšie prichádzajú bez zjavnej príčiny neplodnosti, len s anamnézou niekoľkoročného neúspešného snaženia sa o dieťa,“ hovorí lekárka Lenka Reismüllerová, podľa ktorej patria medzi najčastejšie príčiny neplodnosti mužský faktor sterility, teda patologický alebo hraničný spermiogram, porucha ovulácie (tvorby vajíčok) u žien, endometrióza alebo takzvaný tubárny faktor, pre ktorý je typická porucha vajcovodov. Zriedkavo môže ísť aj o iné faktory, napríklad poruchy plodnosti na podklade imunológie, endokrinológie alebo hematológie.

„Neplodných párov bude čoraz viac a nie len na Slovensku. Bohužiaľ, presné štatistiky neexistujú, stále je táto téma čiastočne tabuizovaná. Narastajúci výskyt poruchy plodnosti badáme aj v skupine darcov, ktorí majú už v mladom veku a bez zdravotných ťažkostí patologický spermiogram nevhodný na darovanie. Práve preto je viac ako žiaduce podstúpiť ešte pred samotným plánovaním otehotnenia vyšetrenie plodnosti v rámci tzv. prekoncepčnej starostlivosti,“ odporúča odborníčka. Vyšetrenie pozostáva z analýzy spermiogramu u muža a hormonálneho profilu u ženy vrátane testu funkčnosti vaječníkov a ultrazvukového vyšetrenia. „V prípade, že výsledky nie sú uspokojivé, porozprávame sa  s klientmi o možnostiach, ako plodnosť zlepšiť a čo najviac zvýšiť šance na úspešné otehotnenie v budúcnosti. V súčasnosti dokážeme pomôcť až 97 percentám párov,“ vysvetľuje.

Schopnosť otehotnieť nezávisí len od veku. Veľmi dôležitým faktorom je tiež stupeň závažnosti sterility. Mnohé páry tak majú len 50-percentnú šancu, že sa dočkajú vlastného dieťaťa prostredníctvom asistovanej reprodukcie. Aj preto sa niektoré dvojice napokon rozhodnú prijať spermie či vajíčka od darcov.

Darca musí spĺňať kritériá

„Použitie darovaných spermií či vajíčok je prísne anonymné, to znamená, že ani darca ani príjemcovia o sebe navzájom nevedia žiadne osobné údaje. Príjemcovia majú nárok len na informácie o veku, vzdelaní, záujmoch, krvnej skupine a výzore darcu (farba vlasov, farba očí, fenotyp) a sami si volia kritéria, podľa ktorých darcov vyhľadávame,“ spresňuje Reismüllerová.

U žien je odber vajíčok o niečo komplikovanejší ako odber spermií u mužov a prebieha rovnako ako u pacientky, ktorá podstupuje umelé oplodnenie s vlastnými vajíčkami. „Ide o zákrok v rámci jednodňovej chirurgie v celkovej anestézii, čo v praxi znamená, že pacientka príde ráno na kliniku a odchádza približne po dvoch až troch hodinách. V priemere tento zákrok trvá len 5-10 minút a patrí medzi technicky jednoduché metódy,“ ozrejmuje lekárka. Darkyňou vajíčok sa môže stať žena vo veku od 18 do 34 rokov s indexom telesnej hmotnosti (BMI) maximálne 29. Nesmie trpieť žiadnym geneticky podmieneným ochorením, vážnou psychickou poruchou a sexuálne prenosnými chorobami. Okrem dobrého zdravotného stavu tiež musí mať ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie.

U mužov je darovanie spermií o niečo jednoduchšie. V prvom rade však musia spĺňať vekový limit (18 – 34 rokov), rovnako nesmú trpieť žiadnymi genetickými a inými vážnymi poruchami, musia mať ukončené aspoň stredoškolské vzdelanie a predovšetkým kvalitný spermiogram. Ako doplnil embryológ Daniel Čižmár, dnešní mladí muži majú menej spermií ako ich otcovia či starí otcovia. Aj preto sú dnes limity Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na počet spermií v spermiograme benevolentnejšie. Spermie môže záujemca darovať až desaťkrát, pričom pred každým odberom musí znova podstúpiť kompletné zdravotné testovanie.

Jediná nádej pre neplodné páry

„Na Slovensku je darovanie spermií či vajíčok stále tabu. Snažíme sa najmä o to, aby ľudia takýmto spôsobom pomohli neplodným bezdetným párom,“ hovorí marketingový manažér kliniky reprodukčnej medicíny Jakub Kubiček a dodáva, že ISCARE disponuje jednou z najväčších databáz darcov a darkýň na Slovensku. „Pred 18 rokmi sme boli prví, ktorí sme u nás začínali s umelým oplodnením,“ dopĺňa. Odvtedy má klinika na konte viac ako 3 900 detí narodených z umelého oplodnenia.

 

Fotogaléria

15.08.2017  |  Foto: Iscare, Ján Zemiar Video: Ján Zemiar, Martin Bublavý  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia