Bežné zimné úrazy: Viete, ako ich správne ošetriť?

Viete, ako sa správať pri bežných úrazov v zime? Ktoré telefónne čísla by sme v prípade núdze mali mať po ruke?
Zdroj: thinkstock.com
2016-12-27 12:00:00

So zimou okrem vianočných sviatkov a príchodu nového roka prichádzajú rôzne nástrahy. Od klzkých chodníkov po nebezpečné lyžiarske kopce, kde okrem bezohľadných lyžiarov číha aj masa snehu v podobe lavíny. Chcete vedieť, ako sa správať, ak si vytknete členok alebo vás na svahu zrazí lyžiar?


Ten najbežnejší úraz

Zrejme sa nič nestane, ak budeme považovať vytknutý členok sa zrejme najbežnejší úraz, aký sa nám v zime môže stať. Stačí chvíľka nepozornosť a ste na zemi. Do nohy vám razom vystrelí ostrá bolesť a vy začnete ihneď premýšľať, ako sa postaviť a odkrívať domov.

Medzi prvé symptómy vyvrtnutého členka sa prejavuje okamžitou prudkou bolesťou a členok vám o pár minút opuchne. Preto sa stáva, že si ho ľudia mýlia so zlomeninou. V niektorých prípadoch sa bolesť nemusí prejaviť hneď, v podstate ani opuch príde až za pár dní, preto ak máte podozrenie na vytknutý členok, snažte sa ho čo najmenej namáhať.

Ako si pomôcť?

V prípade, ak sa niečo takéto stalo, na opuch by ste si mali čo najrýchlejšie dať ľad alebo studený obklad. Chlad sťahuje opuch a zmierňuje bolesť. Čo treba mať na zreteli je, aby sme ľad neprikladali priamo na pokožku, ale zabalili ho do utierky či látky. Nevzniknú omrzliny, ktoré by stav ešte zhoršili.

Aké zásady dodržiavať?

  • Na členok nedošľapujte
  • Nohu si čo najčastejšie vykladajte
  • Octanová masť bude najlepším pomocníkom, buďte ale trpezliví, nič nejde rýchlo.
  • Ak sa chcete zraneniu vyvarovať, kupujte správne topánky, ktorých podrážka sa nebude šmýkať

Omrzlina nie je sranda

Holdujete zimným športom? Potom by ste mali vedieť, že omrzliny patria k najčastejším zdravotným rizikám, zrejme hneď za zlomeninami.

Stačí chvíľa a k slabým omrzlinám môže prísť každý. Ako sa správať, keď sa niečo takéto stane?

Medzi najčastejšie prejavy omrzlín, tie najnižšieho stupňa, patrí zblednutie miesta, bodavá bolesť, necitlivá pokožka, ktorá sa môže sfarbiť do hneda a opuchne. Následky nebývajú. Pri II. stupni je pokožka začervenaná, tvoria sa pľuzgiere a pri najťažšej forme dochádza k silnému poškodeniu pokožky, tkanivo odumiera a ak sa pokožka „rozmrazí“ býva necitlivá.

Nemali sme postihnuté miesto masírovať, najmä nie snehom. Na druhej strane sa ani neodporúča ohrievať postihnuté miesto pomocou dychu. Obe tieto „metódy“ vedú k ešte horším prejavom a väčšiemu poškodeniu. Ak by vám napadlo „ohrievať“ omrznuté časti nad ohňom, nerobte to! Tieto časti tela sú totiž znecitlivené a tak neviete, či vám reálne nehrozí vznik popáleniny!

Prvá pomoc?

  • Pacienta by sme mali dostať do tepla čo najrýchlejšie
  • Miesto omrzliny zahrievajte vlastnými rukami
  • Ak miesto niečím podložíte, predídete opuchom

Zlomenina na svahu

Priaznivci zimných športov by mali mať na pamäti jedno – opatrnosti nikdy nie je dosť, nie len vzhľadom na seba ale aj k ostatným. Radovánky aj v tom najlepšom stredisku sa šmahom ruky môžu zmeniť na bolestivé doliečovanie, ktoré nemusí, no môže skončiť aj na nemocničnom lôžku. Ako predísť zlomenine a čo robiť, ak už sa niečo podobné stane?

Ak už prišlo k najhoršiemu a pacientova končatina naozaj vyzerá, že je zlomená, treba čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Kým sa dostaví, majte na pamäti:

  • Snažte sa poranenú časť tela znehybniť – lyžami, palicami, konármi z okolitého lesa
  • Poranený by mal byť v teple – vždy ho treba izolovať od chladného podkladu
  • Aj máte podozrenie na poranenie chrbtice či inej dôležitej časti tela – vždy opatrne!
  • Pacientovi nikdy nepodávajte alkohol, nemal by ani jesť, čaju vždy len trošku

V mobile majte vždy uložené potrebné čísla, ktoré neraz môžu zachrániť život vám alebo blízkym.

Tiesňové volania Horskej záchrannej služby: 18 300

Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby: 150

Pri volaní na tiesňové linky sa vás spýtajú základné otázky, odpovedajte vecne:

  • Presné miesto hlásenej udalosti
  • Čo sa presne stalo
  • Miesto udalosti – ak sa udalosť stala v byte, na pracovisku či inom uzavretom priestore – dôležitá je adresa a číslo domu, poschodie a menovka; ak to je na voľnom priestranstve – stručný a výstižný popis miesta udalosti, orientačný bod v okolí
  • Informácie o rozsahu postihnutia, poranenia či úrazu
  • Komu sa to stalo
  • Informácie o volajúcom

Čítajte tiež: Používate počas chladných dní elektrickú vyhrievaciu deku? O tomto by ste mali vedieť! 

2016-12-27 12:00:00  |  Text: Katka   |  Foto: Thinkstock.com   |  Zdroj: red

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia