Na silvestrovský alkohol s rozumom: Chemik radí, prečo je lepšie piť vychladené šampanské
Zdroj: thinkstock.com
Alkohol k oslave nového roka neodmysliteľne patrí, ale mali by ste poznať aj jeho temné stránky. Málokto napríklad vie, že „opica“ je výsledkom zápalovej reakcie organizmu, ktorou sa imunitný systém snaží „detoxikovať“ krv. Viac sa dočítate v článku výskumníka Filipa Květoňa z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
Etanol (etylalkohol, alkohol, lieh) je bezfarebná horľavá kvapalina. Jej chemický vzorec je CH3-CH2-OH (ako aj C2H5OH, alebo C2H6O). Najväčšia časť etanolu sa pripravuje alkoholovým kvasením z jednoduchých cukrov, najmä pôsobením šľachtených kmeňov kvasiniek rodu Saccharomyces cerevisiae.
C6H12O6 → 2 C2H5OH + 2 CO2
(glukóza → etanol + oxid uhličitý)
Najviac etanolu sa ešte stále používa na výrobu alkoholických nápojov (whisky, slivovica, kalvados, jablkovica, hruškovica), do popredia sa však v súčasnosti dostáva aj využitie alkoholu ako prídavku do pohonných hmôt na zlepšenie výkonu motorov. Prvý historicky datovaný alkohol vznikol pred 8 000 rokmi, išlo o víno. Slovo alkohol pochádza z arabského „Al-Ka-Hal“ a znamená „niečo lepšie“.
Najviac nám chutí pivo
Podľa údajov Štatistického úradu SR má ročná spotreba čistého alkoholu konzumovaného v alkoholických nápojoch na jedného obyvateľa od roku 1990 mierne klesajúci trend. V roku 1990 bola spotreba čistého alkoholu na jedného obyvateľa za rok 10,4 litra a v roku 2011 to bolo 8,7 litra.
Čítajte viac: Novoročné predsavzatia bez frustrácie: Najlepšie spôsoby, ako ich dodržať!
V skupine 15 a viac ročných sa za uvedené obdobie 1990 - 2011 najviac konzumovalo pivo, na druhom mieste skončilo víno (v priemere 18 až 16 litrov ročne) a na poslednom mieste sa umiestnila konzumácia liehovín, ale, v spomínaných údajoch nie je započítaná spotreba nelegálne vyrábaného alkoholu.
Na bunky pôsobí ako jed
Etanol ovplyvňuje biochemickú rovnováhu mozgu. Na rozdiel od kofeínu, ktorý má len stimulačné účinky, alkohol sa v mozgu viaže na viacero druhov nervových receptorov. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú najmä excitačné (povzbudzujúce) NMDA a inhibičné (utlmujúce) GABA receptory; ide o antagonistické komponenty (ich vzájomná aktivita je opačná). Na začiatku procesu pitia (nízke koncentrácie alkoholu) dochádzka k stimulačným efektom (účinok na NMDA - uvoľňovanie „molekúl šťastia“ - endorfínov), ktoré sa javia ako eufória až rozšafnosť. Stúpajúca koncentrácia vplýva na GABA receptory, ktorých vonkajším prejavom je smútok až depresia.
Etylalkohol nie je žiadnemu organizmu vlastná látka, na bunky pôsobí ako jed, tým pádom sa ho snaží telo čo najskôr vypudiť. Najjednoduchším spôsobom je jeho premena na menej škodlivé molekuly, ktoré dokáže zužitkovať vlastným metabolizmom alebo vylúčiť von. Prvým krokom metabolizácie je jeho oxidácia na acetaldehyd (pomocou enzýmu alkohol-dehydrogenáza), druhým krokom je opätovná oxidácia vzniknutého (medzi)produktu (pomocou aldehyd-dehydrogenázy) na kyselinu octovú (acetát). Posledným krokom je premena acetátu na neškodný oxid uhličitý a vodu. Značná časť celej metabolizácie prebieha v pečeni, kde sa odbúrava až 90 percent skonzumovaného alkoholu.
„Opica“ je prejavom zápalu
Poopilecký stav, známy ako opica, vzniká ako odpoveď organizmu na zvyšujúcu sa koncentráciu naakumulovaného acetaldehydu v tele. Imunitný systém uvoľňuje cytokíny (bielkoviny), ktoré napomáhajú k znižovaniu koncentrácie toxických látok v krvnom riečišti, ale prítomnosť vysokej koncentrácie cytokínov spôsobuje zápaly, čo vedie k príznakom opice. Tohto stavu sa človek zbaví dopĺňaním tekutín, minerálov, vitamínov skupiny B (pozitívne vplývajú na funkcie nervového systému), odpočinkom alebo silným vývarom.
Dvojaká tvár alkoholu
Dlhodobé pitie môže viesť k neplodnosti, impotencii, zníženiu pohyblivosti spermií a ich úbytku. Taktiež dochádzka k vzniku zápalov, ničeniu tkanív, tukovateniu pečenie a jej väzivovej premene, čím postupne tvrdne (ochorenie známe ako cirhóza). Avšak, negatívne účinky závisia od množstva a pravidelnosti (ne)pitia alkoholu. Všetko je tak plne v rukách (a ústach) každého konzumenta. Je známe, a vedecky dokázané, že primeraná spotreba malých dávok alkoholu (1-2 poháre denne vo forme piva alebo vína, určite však nie koncentrovaných destilátov) pôsobí preventívne na kardiovaskulárne ochorenia. Ďalej pozitívne pôsobí proti vzniku aterosklerózy (bráni tvorbe patologických usadenín na stenách ciev), taktiež znižuje lepivosť trombocytov (krvné doštičky), čím dochádza k zmenšovaniu rizika existencie trombov (prevencia pred infarktom alebo mozgovou príhodou).
Radšej vychladené nápoje
Na alkohol reaguje každý organizmus individuálne. To, či telo človeka zvládne spracovať množstvo alkoholu, záleží od viacerých faktorov, ako napríklad veku, pohlavia či váhy. Rýchlosť vstrebávania alkoholu ovplyvňujú aj nasledujúce činitele: teplota nápoja, koncentrácia cukrov a oxidu uhličitého v ňom (napr. teplé šampanské sa vstrebáva do tela rýchlejšie, než menej sladké vychladené víno bez bubliniek). Teplejší a sladší alkoholický nápoj s bublinkami je teda najrýchlejšou cestou k stavu opitosti. Vstrebávanie alkoholu spomaľuje aj množstvo skonzumovaného jedla, preto by ste sa pitiu na prázdny žalúdok mali vyhnúť.
Fotogaléria
alkohol šampanské chemik Silvester Filip Květoň
