Slováci si zo záchranky robia taxík: Pri úraze pacienta na FOTO sa aj rozum zastavuje

Ľudia volajú rýchlu zdravotnú pomoc aj pri banalitách.
2017-08-24 06:00:00

Zážitok, o ktorý sa s verejnosťou nedávno podelili záchranári na sociálnej sieti, je tragikomický. Dokazuje, že „záchranku“ si niekedy volajú aj ľudia, ktorí ju vôbec nepotrebujú. Prečítajte si, kedy by ste s privolaním rýchlej pomoci nemali čakať a v akých prípadoch treba telefonát radšej zvážiť.

 

Hoci je povolanie záchranára jedno z najvznešenejších, nad niektorými prípadmi nechápavo krútia hlavou aj samotní hrdinovia zo 155-ky. Len nedávno totiž záchranári na Facebooku poukázali na to, že neraz chodia k neopodstatneným výjazdom. Aj preto sa niekedy stáva, že musia na sanitku dlho čakať ľudia, ktorí pomoc potrebujú neodkladne.

Čítajte viac: Urgentné príjmy čakajú po novom roku zmeny: Rozdelia sa na dva typy

„Mnohí z nás si myslia, že zdravotnícki pracovníci v nemocnici alebo na záchranných službách sedia a leňošia, no mnohokrát to tak nie je. Dovolíme si tvrdiť, že občania si robia zo záchrannej služby taxík, ktorí si zavolajú, aby sa lacno a relatívne rýchlo dostali na ošetrenie, neuvedomujú si skutočnosť, že kvôli nerozvážnemu konaniu zomierajú ľudia, ktorí naozaj urgentnú zdravotnú starostlivosť potrebujú,“ upozornili záchranári na facebookovej stránke Prvá pomoc pre všetkých.

„Krvácajúci“ pacient mal len malú ranku na prste!

Len nedávno záchranárov zaskočil prípad pacienta, ktorý si zavolal sanitku kvôli „poraneniu dolnej končatiny, ktorá krváca.“ „Dôjdeme na miesto udalosti, čakáme skutočnú krv, skutočné poranenie. Počas cesty si rozdeľujeme úlohy, ako pacienta najrýchlejšie stabilizovať a odviezť na definitívne ošetrenie do nemocnice,“ opísali zdravotníci. Keď však dorazili k pacientovi, na ich obrovské prekvapenie mal len malú ranku na prste (na fotografii). „Rana nekrváca a istotne aj laik bez medicínskych znalostí vie zhodnotiť, že tu o život ohrozujúci stav nejde. To je jeden z mnohých príkladov, keď sa mnohokrát potvrdí, že ľudia sú k sebe bezohľadní. Deväťdesiat percent výjazdov a ošetrení na urgentných príjmoch nie je život ohrozujúcich,“ spresnili zdravotníci, podľa ktorých je v poslednom období trendom, že ľudia využívajú urgentnú pomoc aj pri úplných banalitách, na čo potom doplácajú tí, ktorým ide skutočne o život.

Kedy volať záchranku?

Ako ďalej vysvetlili záchranári, pri zdravotných problémoch je treba rozlišovať, či ide o život ohrozujúci stav alebo ochorenie, s ktorým stačí ísť do ambulancie k lekárovi. Pacient má na výber viacero možností.

Tzv. LSPP, Lekárska služba prvej pomoci, je výjazdová lekárska služba dostupná pre pacientov počas víkendov a sviatkov a mimo ordinačných hodín ambulantných lekárov. Okrem „pohotovosti“ pre dospelých existuje aj pohotovosť pre deti a dorast. „Túto starostlivosť môžu pacienti využiť pri zmenách zdravotného stavu či ochoreniach, ktoré priamo neohrozujú život,“ radia zdravotníci. Týka sa zdravotných stavov ako prechladnutie, horúčka, žalúdočná nevoľnosť, hnačka, gynekologické ťažkosti, bolesti pri močení a podobne. „LSPP navštívim, ak ma zdravotné problémy trápia viac dní. Dokážu mi tam urobiť CRP vyšetrenie. Pri výjazdovej lekárskej službe prvej pomoci ma pri vyššie uvedených problémoch navštívi lekár doma,“ spresňujú.

Záchrannú zdravotnú službu, resp. „záchranku“ by ľudia mali volať len vtedy, keď ide o náhlu zmenu zdravotného stavu. „Záchrannú službu aktivujete volaním na tiesňovú linku 155 alebo112. Po aktivácii sa vyšle záchranka so zdravotníkmi, ktorí poskytnú prednemocničnú zdravotnú starostlivosť, ktorou pacienta stabilizujú a následne pacienta v ohrození života prevezú na hospitalizáciu. Posádku ambulancie záchrannej služby netvoria ‚sanitári, sanitkári, saniťáci, červení‛ a podobne. V posádkach sú obsadení vysokoškolsky vzdelaní zdravotnícki záchranári a lekári,“ vysvetľujú záchranári.

O náhlu zmenu zdravotného stavu ide vtedy, ak človek upadne do bezvedomia, zastaví sa mu krvný obeh, zlyháva dýchanie alebo sa dusí, náhle sa dostaví srdcová arytmia, infarkt, cievna mozgová príhoda alebo sa objaví krvácanie, veľká strata krvi. Záchranku volajte aj vtedy, keď utrpíte ťažký úraz, otravu, popáleniny väčšej plochy tela, komplikovanú zlomeninu, zásah elektrickým prúdom, prudkú alergickú reakciu. Spadajú sem aj prípady ako pôrod, dopravná nehoda, pokus o samovraždu, kŕčový stav, epileptický záchvat, astmatický záchvat, hypoglykemický šok či akútne bolesti brucha.

Ako by mal vyzerať telefonát na tiesňovú linku?

Každý, kto zavolá na tiesňovú linku, by mal postupovať podľa týchto bodov: na začiatku treba uviesť svoje meno a aktuálnu polohu, alebo adresu, na ktorej sa pacient nachádza. Napríklad, „Volám sa Anna Nováková, som práve na ulici Podháj 123 v Bratislave, na treťom poschodí... Nestačí, aby ste pri telefonáte uviedli ulicu, musíte povedať aj mesto, z ktorého voláte. Uveďte kritické miesta prístupu k vám – zamknutý vchod v bytovke, stavebné práce na vašej ulici,“ radia odborníci.

V druhom bode treba uviesť, čo sa stalo a kto je postihnutý. Operátorovi by ste mali opísať rozsah poranenia, krvácania, stav vedomia, dýchania, v prípade dopravnej nehody aj opis udalosti a počet účastníkov. Ak ste len svedkom udalosti, skúste uviesť aspoň približný vek a poznávanie znamenie postihnutého, napríklad farbu jeho oblečenia.

Operátor vám bude klásť viacero otázok, aby záchranárov správne informoval o udalosti. „Niekedy môžete mať pocit, že sa s vami zbytočne dlho vybavujú a príliš veľa sa pýtajú. No je vhodné nechať sa viesť a na otázky odpovedať. Vedzte, že už v tomto čase sú záchranári na ceste k vám – nikto teda čas zbytočne nenaťahuje. Všetky získané a potrebné informácie následne operátor hlási záchranárom už do idúceho vozidla,“ dodali záchranári.

Fotogaléria


Tagy:
sanitka záchranár záchranka prvá pomoc rýchla pomoc

2017-08-24 06:00:00  |  Foto: Facebook/Prvá pomoc pre všetkých, TASR/Radovan Stoklasa, Milan Kapusta  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia