Príbeh Maroša, ktorý sa vyliečil z rakoviny: Zvláštne príznaky ho upozornili na najhoršie

Maroš Havran - pacient a zakladajúci člen občianskeho združenia CML Life.
Zdroj: red
2017-10-05 15:58:00

Nikto by to nechcel zažiť. Vypočuť si z úst lekára strašnú diagnózu: rakovina. Na vlastnej koži to zažil Maroš, ktorý čelil vážnemu ochoreniu - chronickej myelocytovej leukémie. V súčasnosti už ubehlo 11 rokov od diagnózy a ako sa sám priznal, mal obrovské šťastie!

Pripisoval to veku

Cesta len k samotnej diagnostike nejaký čas trvala. Maroš mal 30 rokov, keď mu lekár oznámil, že má chronickú myelocytovú leukémiu, zhubné ochorenie, ktoré vedie k abnormálnemu rozmnoženiu bielych krviniek. Prejavy CML v chronickej fáze sú rôzne. Až 40 percent pacientov nemajú žiadne príznaky, ochorenie sa zistí ako náhodný nález napr. pri preventívnej prehliadke. Mladý muž pociťoval určité symptómy, ktoré však pripisoval svojmu veku.

Čítajte tiež: Pagaštan konský ako liek: Na kŕčové žily, horúčku aj hemoroidy, radí odborník

"Myslel som si, že je to prekročením 30 rokov, kedy dochádza k zmene kondície. Bol som unavený a nevládal toľko, ako predtým," začína svoj príbeh Maroš.

Bol presvedčený o tom, že v tridsiatke už začínajú zdravotné problémy, no samozrejme, po zoznámení sa s diagnózou CML zistil, že dovŕšenie 30 rokov nemožno považovať za príznak choroby.

Išlo do tuhého

Potom to prišlo.

"Choroba prepukla intenzívnejším spôsobom v letnom období. Prepotené tričko som pripisoval horúcemu letu. Navyše, aktívne som hrával volejbal. Na jednom volejbalovom turnaji som mal pocit svalovici na bruchu," dodal mladý muž.

Keďže športoval, nemal dôvod to považovať za nejaký zdravotný problém. To sa však zmenilo po dvoch týždňoch, kedy svalovica stále pretrvávala. Vtedy prišiel zlom! Začal to pomaly riešiť. Aby toho nebolo málo, k tomu sa pridal ďalší nepríjemný problém.

"Stačilo pár súst jedla a už som cítil pocit plnosti žalúdka. Nepotreboval som moc jedávať. Objavili sa aj horúčkovité stavy. Nevládal som, čo som pripisoval nedostatočnej kondícii po tridsiatke. Tak som začal viac športovať, chodiť na korčule, no nefungovalo to," pokračuje.

Nasledovala lekárska prehliadka u jeho kamaráta, ktorý mu odobral krv a vyšetrenie sono. Potom to už naberalo grády. Pri vyšetrení ho lekár poprosil, aby si ľahol na brucho, resp. na bok. Lekár ho prehmatal.   

"Skoro mi oči vyleteli! Spozornel som a následne mi lekár povedal niečo, na čo nikdy nezabudnem. Mal som až 6-násobne zväčšenú slezinu. Pri každom nadýchnutí a zívnutí som pocítil tlak na slezinu a ja som si myslel, že mám svalovicu na bruchu. Doktor mi odporučil ísť na hemotologické vyšetrenie. Najlepšie, čo najskôr," rozpráva Maroš o nie práve najlepšom období vo svojom živote.

Jeden z prvých pacientov

Nasledovala hospitalizácia v nemocnici a prvé zistenie, že pravdepodobne trpí CML, čo sa aj neskôr potvrdilo. Začal sa boj o zdravie. Maroš však mal šťastie.

"Nasledovala radostná správa, že aktuálne v tom čase je na trhu liek - molekulovo-ucelená liečba, ktorá u väčšiny pacientov pomáha," dodal Maroš, ktorý sa priznal i s menšou kuriozitou. Pred 11 rokmi, kedy mu diagnostikovali ochorenie, sa snažil spočiatku jeden z príznakov - plnosť v bruchu, riešiť liehovinami.


Zasiahnu vnútorné orgány: Parfémy môžu preniknúť až do pečene!


Liečba dopadla výborne! Aj keď v súčasnosti je zdravý, stále sa musí mať na pozore. Je zakladajúcim členom občianskeho združenia CML Life, kde informuje verejnosť o tejto chorobe.

"Tých informácií o chorobe bolo v čase mojej diagnostiky veľmi málo. Pamätám si, že v roku 2005 či 2006 sa objavila informácia na jednej webovej stránke, že CML je smrteľná choroba bez možnosti adekvátnej liečby. Dožitie bolo vraj 5 rokov, čo vtedy nebola pravda. Aj toto bol jeden z impulzov, prečo sme sa rozhodli založiť občianske združenie. Chceli sme verejnosti poskytnúť kľúčové informácie o diagnóze," dodal Maroš na záver.

Muž upozorňuje, že bol medzi prvými pacientmi, ktorí podstúpili molekulárne cielenú terapiu. Predtým žiadne účinná liečba neexistovala.

"Nikto nevedel, čo sa bude diať po roku. Potom lieky beriete dva roky a ste zvedaví, čo bude po treťom roku, keďže ešte nie je dostatočný počet pacientov a výsledkov liečby. Prejde už päť rokov a vy si poviete, že väčšina pacientov by v tom čase už zomrela a vy stále žijete," rozpráva Maroš o úspešnom konci svojej liečby.

2017-10-05 15:58:00  |  Foto: red  |  Zdroj: Janka

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia