Rakovina je ochorením, ktorá neberie ohľad na vek, rastu, pohlavie či postavenie. Môže postihnúť každého z nás, najmä ak to najmenej čakáme. Najhoršie sa rakovina diagnostikuje u mladých ľudí. Prečo?
Viac ako tretina mladých, ktorí s problémami prišli na pohotovosť je diagnostikovaná až vtedy, ak sú ich symptómy ťažšie.
U mladých ľudí je diagnostika o niečo ťažšia. Podľa projektu Teenege Cancer Trust približne 2 500 mladých ľudí sú vo veku 13 – 24 rokov diagnostikovaných na rakovinu. To, že odhaliť rakovinu u mladých tkvie v tom, že symptómy (tie najčastejšie) sa často zamieňajú za príznaky na prvý pohľad bežných ochorení.
Aké príznaky by sme mali spozorovať?
- Bolesť
- Opuchy, hrčky
- Viditeľná strava váhy
- Extrémna únava
- Zmena materského znamienka
Príbehy, z ktorých mrazí
18 ročná Jess si pred pár rokmi objavila hrčku na pravej strane krku, blízko ramena. Mala len 15 rokov. Trápila ju častá únava, pochudla, v noci sa potila a svrbela ju pokožka. Uvedomovala si, že sa s ňou niečo deje, no vedela si to vysvetliť.
Po niekoľkých mesiacoch musela navštíviť lekára. Cítila sa zle nie len fyzicky, trápila ju aj naštrbená psychika. Najskôr jej povedali, že je to asi stresom, hoci výsledky bielych krviniek bol nejasný. Nepripisovali mu žiadnu dôležitosť.
Po 10 mesiacoch jej konečne diagnostikovali Hodkingov lymfóm.
Claire, ďalšej pacientke z tohto projektu, diagnostikovali rakovinu v 23 rokoch. Celý proces sa začal počas jej tehotenstva s malým Georgom. Bola unavená. V pravom slova zmysle.
„Začala som byť veľmi unavená a keď hovorím unavená, myslím tým, že som nemala energiu starať sa o sama o seba a zaspať uprostred konverzácie. Šla som za svojím obvodným lekárom, ktorý ale povedal, že je to počas tehotenstva normálne, povedala Claire.
Po tom, ako sa jej syn narodil, pokračovalo vyčerpanie, rôzne infekcie, bolesti hrude a kašeľ.
Počas roka a pol navštevovala svojho lekára takmer každý mesiac. Vyčerpanie však podľa nebo bolo iba post – pôrodná depresia. Brala antidepresíva, no po zvýšenej energii ani stopy. Nepomohli ani antibiotiká. Názory jej lekára jej nestačili, tak hľadala iného lekára. Až ten jej diagnostikoval 3 štádium Hodkingovho lymfómu.
Liečba berie priateľov ale aj chuť do života
Liečba mladej Jess začala chemoterapiou a dávkou steroidov. Pre mladého človeka je to traumatický zážitok, nie len samotná liečba, ale aj s vyrovnanie sa s diagnózou. Mala problémy s nervovým systémom, gynekologické problémy, čo v takom mladom veku vyvoláva rôzne otázky. V tak mladom veku, ako bola na začiatku liečby Jess sa musíte vyrovnať s možnosťou, že deti nikdy mať nebudete.
Po liečbe sa o ňu staralo detské onkologické oddelenie. Pobyt jej ale nerobil dobre, nakoľko malé deti stále nechápu, čo sa deje a úsmevy boli pre ňu v tejto dobe neprijateľné.
Presunula do Birmingham Children´s Hospital, kde jej mohol prekonať najťažšie chvíle mladý koordinátor, ktorý jej nie len robil spoločnosť, no pomohol jej získať nových kamarátov, čo sa v jej situácii zdalo ako najťažšia skúška v živote.
„Necítila som sa ako v nemocnici, ale ako na krajšom mieste, kam som sa tešila viac, ako keby idem iba do nemocnice,“ povedala Jess.
Hoci priznáva, že stratila veľa kamarátov, blížila sa viac s rodinou, ktorý jej v ťažších chvíľach boli najbližšie.
Claire podstúpila behom pol roka chemoterapiu každé dva týždne jednu. Vyčerpávalo ju to ešte viac a vedľajšie príznaky ako zápcha a poruchy nervového systému nepridávali ani fyzickému ani psychickému stavu.
Zápasila s depresiami, úzkosťou, preto starostlivosť o jej takmer ročného syna bolo až nad mieru vyčerpávajúce.
Aj ako o Jess, tak aj o Claire sa postarali ľudia z projektu Teenage Cancer Trust.
„Cítila som sa viac ako doma než ako v nemocnici – môj partner so mnou mohol ostať a spolu so synom ma mohli navštíviť hocikedy,“ povedala Claire.
Život po liečbe
Claire je momentálne v osem mesačnej remisii, šťastne vydatá, so synom, ktorému sa snaží vynahradiť to, čo stratili počas jej choroby. O ťažkej chorobe dokonca prednášala v Royal Albert Hall, kde organizácia usporadúvala koncert.
Jess je v remisii o niečo dlhšie, už takmer tretím rokom. Študuje, píše o svojom živote blog, snaží sa o rakovine u mladých podávať čo najautentickejšie informácie a šíriť tak osvetu.
Čítajte tiež: Neskutočné, čo žene vyrástlo na nose: Kedysi pomýšľala na smrť, dnes je všetko úplne inak!
