Strašidelné zistenie o strese a jeho účinkoch: Tichý signál spúšťa kaskádu problémov

13.03.2018

Väčšina z nás zažila nepríjemné prejavy stresu na vlastnej koži. Duševné vypätie môže sprevádzať zrýchlený tep, vyšší tlak, nespavosť, tráviace problémy a mnohé ďalšie psychosomatické symptómy. Vedci zistili, že v strese môžeme byť dokonca aj vtedy, keď naň nemáme dôvod. Vysvetlenie vás možno zaskočí.

 

Podľa výskumníkov z University of Calgary mozog veľmi citlivo reaguje na vnemy zo svojho okolia, napätie a stres nevynímajúc. Profesorovi Jaideep Bainsovi z Cumming School of Medicine's Hotchkiss Brain Institute (HBI) a jeho tímu sa podarilo dokázať, že stres sa môže prenášať aj medzi jednotlivcami, a dokonca môže meniť správanie mozgu.

Čítajte viac: Netušená príčina srdcových ochorení: Zistenie, ktoré vám môže zachrániť život

„Mozgové zmeny vyvolané stresom sú základom mnohých duševných ochorení, vrátane posttraumatickej stresovej poruchy, úzkostných porúch a depresie,“ poznamenal fyziológ a farmakológ Jaideep Bains. Dodal, že aj minulé štúdie naznačujú, že stres môže byť „nákazlivý a či dokáže natrvalo ovplyvniť mozog, to nie je známe.

Bainsov tím sledoval účinky stresu na páry samičiek a samcov myší. Z každého páru vedci vzali jednu myš a vystavili ju miernemu stresu. Potom ju vrátili k partnerovi a skúmali, ako sa budú mozgy myší v páre správať. Zistili, že napätie z vystresovaných myší sa odrážalo aj na reakciách neurónov v mozgoch myší, ktoré boli predtým v pokoji.  

Feromón alarmu

Podľa vedcov dochádza k prenosu stresu aktiváciou CRH-neurónov zodpovedných za vysielanie chemického signálu, ktorý vedci nazývajú „feromón alarmu“. Jeho úlohou je upozorniť ostatných členov skupiny na nebezpečenstvo. Hypoteticky môže byť šírenie takýchto poplašných signálov rozhodujúcim mechanizmom pre formovanie sociálnych väzieb.

Ako Bains dodal, podobné mechanizmy môžu byť prítomné aj v medziľudskej komunikácii. Aj preto sa objavujú dôkazy, že stres sa môže prenášať z človeka na človeka – to platí napríklad o partneroch alebo blízkych rodinných príslušníkoch. Výsledky výskumu boli podrobne zdokumentované v magazíne Nature Neuroscience.

 

 

Fotogaléria


Tagy:
stres

13.03.2018  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia