Chrípku by ste nemali brať na ľahkú váhu. Ochorenie je potrebné „vyležať“ doma a nepodceňovať ho ani vtedy, keď príznaky začínajú ustupovať. Hoci je chrípka respiračné ochorenie, ukazuje sa, že môže zasiahnuť aj mozog.
Nemeckí vedci prišli počas experimentu na myšiach na to, že chrípka môže ovplyvniť aj zdravie mozgu. Samice myší infikovali dvomi rôznymi kmeňmi chrípky a sledovali, čo sa bude diať s ich mozgovými centrami. Všimli si, že štruktúra a funkcia hippokampu, ktorý zodpovedá za pamäť a priestorovú orientáciu, sa u zvierat zmenila a zmeny pretrvali až mesiac po infekcii.
Čítajte viac: Prelomové zistenie o šírení chrípky: Zabudnite na to, čo vám o víruse hovorili doteraz!
Aj keď vedci nesledovali dlhodobý vplyv chrípky na mozog, v niektorých prípadoch sa zrejme môže spájať aj s neurologickými príznakmi. Na myšiach výskumníci testovali tri kmene chrípky - H1N1, H3N2, H7N7, pričom problémy s pamäťou spôsobovali dva z nich: H3N2 a H7N7. Vírusy zároveň aktivovali imunitné mozgové bunky myší a dokázali zmeniť aj expresiu génov, ktoré sa podieľajú na takých poruchách, akými sú napríklad depresia, autizmus či schizofrénia. Niektoré kmene chrípky teda teoreticky môžu „napadnúť“ aj mozog. Podrobnosti o výskume zverejnil magazín JNeurosci.
Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) na Slovensku epidémia chrípky naďalej pokračuje, hoci chorých ľudí u ambulantných lekárov počas týždňa ubudlo. Podľa slov hlavného hygienika SR Jána Mikasa je dodržiavanie hygienických návykov jedným z najdôležitejším preventívnych opatrení. Zároveň je potrebné v uzavretých priestoroch s väčším počtom ľudí často vetrať a snažiť sa vyhýbať kontaktu s chorými. Posilňovanie imunity v podobe konzumácie ovocia a zeleniny či pobyt na čerstvom vzduchu je takisto súčasťou prevencie. Kto chce organizmus na boj chrípkou pripraviť čo najlepšie, môže sa dať proti vírusu zaočkovať.
