Chcete si spomenúť na zážitky z detstva? Nemôžete a my vieme prečo!

Chceli by ste vedieť, prečo si nepamätáme nič z detstva? Viniť by sme mohli náš mozog.
Zdroj: thinkstock.com
2016-03-27 06:00:00

Tiež by ste si radi spomenuli nato, čo ste robili ako dieťa? Pozeráte sa na jazvičku na kolene a neviete, prečo ju máte? Niektoré spomienky by sme chceli mať, no nemôžeme si spomenúť. Prečo je to tak?

Teórií, prečo si svoje spomienky z ranného detstva nepamätáme, je viac. Asi najlogickejším dôvodom je ale to, že náš mozog sa počas dospievania mení. Stav, ktorý tu opisujeme a týka sa každého z nás bez výnimky je takzvaná detský amnézia. 

Ako rastieme, mení sa aj naša pamäť 

To, či si na určité udalosti spomenieme alebo nie, výrazne neovplyvníme. Kým dosiahneme dva rok, sme schopní odpovedať na otázky týkajúce sa nedávnych udalostí z nášho detského života. Ak už máme štyri či päť, vieme opísať detaily dôležitých udalostí nášho života, v školskom veku 7 - 8 rokov máme vyvinuté autobiografické spomienky a začíname zabúdať rovnako rýchlo ako väčšina dospelých. 

Napriek tomu je siedmy rok života podstatný. Vedci ho dokonca nazvali prelomovým. Prečo? Pretože väčšinu spomienok, ktoré získame počas prvých troch rokov, zabudneme práve v tomto období. 

Štúdia skúmajúca zabúdanie ranných spomienok sledovala 83 detí. V období troch rokov s nimi vedci diskutovali na rôzne témy o výnimočných udalostiach z ich minulosti, s rovnakými deťmi diskutovali o niekoľko rokov neskôr. Mali medzi 5 – 9 rokom a otázky smerovali na rovnaké udalosti, o ktorých bola reč predtým.

  • 5 -7 ročné deti si pamätali 63 – 72% z detailov ranných spomienok
  • 8 – 9 ročné deti len 35 %

Viacero teórií, ktorá je správna? 

Detská amnézia odkazuje na neschopnosť ľudí pamätať si konkrétne udalosti z prvých rokov života.

Rôzne vedecké štúdie a rôzni teoretici sa zamýšľali nad tým, čo detskú amnéziu spôsobuje. Nikto ju nikdy presne nevysvetlil, rôzne dohady však ponúkajú možné vysvetlenia. 

Ako prvý ju skúsil opísať Freud, ktorý hovorí, že strata detskej pamäte je spôsobená represiou traumatických spomienok.

Ďalšia poukazu na nedostatok jazykových znalostí pred dosiahnutím troch rokov. Iná priznáva, že spomienky máme, ale keďže k nim nevieme priradiť slovné spojenia a významy sú uložené ale nespomenieme si nane.

Za všetkým je pravdepodobne mozog 

 „Kľúčom“ k zabudnutiu detských spomienok je vývoj nášho mozgu. Človek sa totiž rodí s miliardou mozgových buniek  ale majú medzi sebou relatívne málo väzieb a tak sú oblasti mozgu zodpovedné za spracovanie spomienok nezrelé.

Nedávna štúdia na myšiach v Toronte, ktorá sa fenomén detskej amnézie skúmať prišla na zaujímavý záver. Za uchovávanie a formovanie spomienok môže hipokampus. V ňom sa totiž tvoria neuróny, ktoré sa v detstve tvoria rýchlejšie ako v dospelosti.  Preto si vedci položili základnú otázku : môže rýchlosť produkcii neurónov ovplyvniť to, čo si pamätáme alebo nepamätáme z detstva?

Pokus spravili na myšiach. Po zvýšení produkcii nových neurónov si pamätali menej ako v momente, ako bola produkcia týchto nových buniek v normálnej hladine. Z toho sa dá predpokladať, že čím viac neurónov sa tvorí, tým je väčšia pravdepodobnosť, že si budeme niečo z detstva pamätať.

Teraz by sa však dalo namietať – veď z detstva si toho pamätáme veľa – jazyk, niektoré zručnosti – tak ako že si nič nepamätáme? Je síce pravda, že toto si pamätáme, ale určite si nevieme spomenúť na rôzne udalosti a fakty, teda na epizodické spomienky. Tie si totiž pamätáme s ťažkosťami alebo vôbec.

Prečo je pre mozog zlá tvorba nových neurónov?

Táto pozitívna udalosť je síce zlá pre naše spomienky, inak je neustála produkcia neurónov samozrejme dobrým znakom. Nové neuróny sa v mozgu snažia spojiť s tými starými a preto je pre náš mozog ťažšie si vybaviť niektoré spomienky. Takže preto vieme, čo sme dostali k sviatku alebo kde sme trávili prázdniny ako batoľatá iba z fotiek. Ale spomienky nato stále nikde. 

Čítajte tiež: Zjedzte pár orechov a počkajte 4 hodiny: Účinky zdravej maškrty vás presvedčia o jej sile!

Fotogaléria

2016-03-27 06:00:00  |  Text: Katka   |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: bbc.co.uk, telegraph.co.uk, psychologytoday.com

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia