Ing. Jana Hurová bola online: Zmenu vášho duševného zdravia si skôr všimne okolie ako vy!

Posledný online rozhovor: MUDr. Iveta Čierna bola online: Ukončenie dojčenia je individuálne!

Online rozhovor

2016-04-04 09:54:54 - otázka od: Viera Dziakova Dobry den, chcem sa opytat, ci sa na vas o pomoc a radu mozu obratit aj z inych regionov, napr. Trebisov ? Syn 32 r, VS vzdelany lieci sa od r 2009, dg.20.0. Uplna necinnost uz asi tri roky, bez uspechu o primerane zamest. B e z n a d e j. Ako dalej.? Tak velmi by sme mu chceli pomoct, ak je to co i len trochu mozne. Dakujem. Áno, môžu. Kontakt na nás nájdete na našej stránke www.integradz.sk.

2016-04-04 09:56:17 - otázka od: Baska Minulý rok ste s OZ Integra získali najvyššie ocenenie Ceny Nadácie Orange v kategórii sociálna inklúzia. Čo Vám toto ocenenie prinieslo? Aký je to pocit, keď za svoju prácu dostanete takéto uznanie? Získanie Ceny Nadácie Orange je pre nás významným celoslovenským ocenením a uznaním. Je vidieť, že problematika duševného zdravia nie je až tak na konci spoločnosti, ako tomu bolo v minulosti, ale čím ďalej, tým viac sa o nej hovorí. Len otvorená komunikácia s ľuďmi, ktorí sa liečia alebo sa liečili na psychiatrii, a s ich príbuznými, pomôže týmto ľuďom vrátiť sa do spoločnosti tak, ako tomu bolo pred ich ochorením. 

2016-04-04 09:59:15 - otázka od: miroslav stepan 23 ročný syn - študent minulý rok lbl mesiac na psychiatrickom oddelení s diagnozou " maniodepresívna psychóza (?)". Teraz dalej študuje, správame sa k nemu ako predtým, akoby "sa nič nestalo". Robíme správne ? ked nechce užívať žiadne lieky, nechodí na kontroly, cíti sa, možno aj na základe nášho prístupu "normálne". Pri duševných chorobách je dôležitá podpora blízkych a rodiny veľmi dôležitá. Určite sa k nemu dobre správate, ak funguje tak, ako uvádzate. Liečbu odporúčam konzultovať s psychiatrom. On usúdi, či môže fungovať bez podpory liekmi alebo nie.

2016-04-04 10:01:14 - otázka od: Dodo Dobrý deň, mám sestru, ktorá trpí maniodepresiou. Vašu prácu sledujem odkedy ste získali Cenu Nadácie Orange. Rozmýšľali ste o tom, že by ste otvorili ďalšie centrum v Prešovskom kraji? Rozmýšľali sme, no nie je to jednoduché. No nevylučujem to. V prípade potreby vieme pomôcť i osobám z iného regiónu ako je náš michalovský. Kontakt na nás nájdete na našej stránke www.integradz.sk.

2016-04-04 10:01:47 - otázka od: elenka Dobry den, ako pomoct zamestnancovi schizofrenikovi, ktory nikomu nevie povedat nie. Zneuzivaju ho zamedtnanci aj klienti socialneho zariadenia. Dôležitá je jeho podpora. Skúste sa s ním porozprávať o tom, ako vníma situáciu on. Zamestnanie by nemalo byť na úkor jeho zdravia. Príp. môže kontaktovať psychoterapeuta, ktorý by mu v danej situácii mohol pomôcť.

2016-04-04 10:06:24 - otázka od: ANNA Miklosova trpim depresiamy stredneho stupna.presla som peklom ked sa to da povrdat.15 sokov za 10rokov sme sa nepohli zmiesta moja pani doktorka bola cela nestasna.mala som to veimi tazke ludia ma odsudzovaly nemohla som vyjst do mesta lebo sa za mnou obracaly a rozpravaly ze som sa zosalela lebo som liecena na psyhyatrii.bolelo to velmi a viem ze to bolo tazke so mnou.no ja som sa zacala zaujimat o seba vyhladavala som spolocnost nehovorim ze som zdrava ale viem fungovat a zato dakujem mojej pani doktorke a mojej celel rodine ze stoja pri mne a obklopuju ma laskou.teraz uz viem o tom rozpravat a to je velky skok pre mna.moja otazka preco ludia ublizuju ked to ma clovek najhorsie ved aj oni sa mozu dostat tam. Ste príkladom toho, že i s psychickou chorobu sa dá žiť. Závisí to však predovšetkým od Vás samej, že ste svoju chorobu pochopili a chceli ste so sebou niečo robiť. Nie je hanbou ochorieť na duševnú diagnózu, hanbou je, ak nič neurobíme pre to, aby sme mohli opätovne žiť ako pred chorobu. Je dobré, ak ste o sebe schopná rozprávať. Práve porozprávať sa s niekým mnohým ľuďom s psychickým postihnutím pomáha. Pomáhate tak nielen sebe, ale aj iným. Niet nič lepšie k zotaveniu psychiky ako pochopenie a podpora zo strany najbližších (rodiny i odborníkov). Na Vašu otázku ste si vlastne odpovedali sama. Tí, ktorí sú zdraví, si žiaľ, neuvedomujú aká je hranica medzi duševným zdravím a duševnou chorobu. Až keď ich to zasiahne osobne, zmenia svoj postoj. Jednoducho, je ťažké vžiť sa do takejto situácie.

2016-04-04 10:12:10 - otázka od: Daniela Dobrý deň Ing. Jana Húrová, Prostredníctvom tejto možnosti by som sa Vás chcela opýtať, že ako sa máme v rámci rodiny správať k členke rodiny ktorá má mániodepresiu. Väčšinou má však depresívne stavy, je správne ak v tom čase s ňou veľa komunikujeme? Ako reagovať na jej podráždené stavy a vyčítavé postoje ohľadom jej života? Je možné aby sa zaradila opäť do normálneho života, po prípade môže ísť ešte na vysokú školu? ( vysokú školu prerušila práve kvôli tejto chorobe keď bola tretiačka - domnievame sa, že mala dosť stresu a nevie sa s ním celkom vysporiadať) ona však chce ísť študovať. Ak nie čo robiť? .. Môže takýto človek sa nikde zamestnať ? Vopred ďakujem za odpoveď. S pozdravom, Daniela Vojtková Odporúčila by som postup konzultovať s ošetrujúcim lekárom Vašej príbuznej. On najlepšie pozná symptómy jej choroby v jednotlivých fázach jej priebehu. Je mi ťažké sa vyjadriť, či bude schopná sa zaradiť do normálneho života, no poznám ľudí, ktorým sa to úspešne podarilo. Ak to ona chce a bude mať podporu od svojich najbližších, určite má šancu. Pri opätovnej integrácii sa do normálneho života je dôležitá kooperácia všetkých zúčastnených strán – osoby s duševnou chorobou, jej príbuzných, odborníkov a v neposlednom rade pochopenie spoločnosti.

2016-04-04 10:14:27 - otázka od: Radka Dobrý deň, pani Hurová, o Vašej práci som sa dozvedela vďaka Cene Nadácie Orange. Dodatočne Vám k tomuto oceneniu gratulujem a prajem Vám veľa úspechov. V rodine máme malé dievčatko, ktoré podľa nám trpí depresiami. Nie je to diagnostikované, ale je náladová a často smutná. Myslíte si, že je možné, aby malo 8-ročné dievča depresie? Máme ešte čakať alebo máme vyhľadať lekársku pomoc? Vďaka Nie som kompetentná diagnostikovať duševnú diagnózu. Ak sa Vám jej správanie javí ako nie v poriadku, môžete s ňou navštíviť odborníka (možno by som začala psychológom).

2016-04-04 10:21:09 - otázka od: Martina Ahoj Janka. Už dlhšiu dobu mám v práci tiesnivý pocit, že ma moji kolegovia sledujú a že som predmetom ohovárania. Keď napríklad vchádzam do miestnosti spoza dverí ktorej počujem hlasnú vravu, po mojom príchode zrazu konverzácia ustane ako keď utne a sú tu aj iné jasné náznaky. Myslím, že viem, čo je na príčine - mala som s manželom dosť sa ťahajúci a dramatický rozvod, počas ktorého vznikli isté klebety týkajúce sa môjho duševného zdravia, ktoré sú podľa mňa predmetom debát mojich kolegov. Myslíš si, že s tým mám ísť za vedúcim a povedať mu o tom, že ma takto ponižujú? Vopred ďakujem. Maťa Skús povedať kolegom, ako vnímaš ich správanie k tebe. Ochorieť na duševnú diagnózu môže ktokoľvek a kedykoľvek, čo si verejnosť zvyčajne neuvedomuje a preto je na psychiatriu stále pozerané s predsudkami. V prípade potreby z Tvojej strany, požiadaj o podporu u odborníka (psychológ, psychiater).

2016-04-04 10:22:45 - otázka od: viera Rakociova Vážená pani doktorka, mam pocit, že spoločnosť ma odmieta.Pri mojom riešení veci spravodlivo narážam na ješitnosť ľudí, lahostajnosť, nezodpovednosť klamstvo a nazáujem. Čudujem sa a stacam chuť žiť.... Dakujem a s pozdravom Rákociová Ak sa nemáte o tom s kým porozprávať (priatelia, známi, rodina), skúste sa obrátiť na odborníka (psychológa, psychiatra), ktorý posúdi Váš zdravotný stav.

2016-04-04 10:23:52 - otázka od: Zlatica Adamcova Dobry den, dufam, ze aj moja otazka patri do tejto kategorie. Chcem sa spytat, ci je normalne alebo je to zacinajuca dusevna choroba, ked moja uz teraz nevesta reaguje na moj osobny nazor prehnane hystericky, hovori, mi ze ma nenavidi, ze som najvacsie zlo, ktore ju stretlo a ze nase vnuca nikdy neuvidim. Aj mojmu synovi este na zaciatku vztahu hovorila, ze ak ho necha si nieco urobi a hoci som od nej podstatne starsia, stale caka, aby som sa jej ospravedlnila, pritom ona si povie ako sa hovori, co ma na srdci, to aj na jazyku. Je to vzdelana osoba, zubarka, tieto rekcie sme od nej necakali. Ked sa moja dcera snazila jej vysvetlit, nech nereaguje tak prehnane, nazvala ju kravou. Sme z nej zufali cela rodina, syn radsej jej vzdy vyhovie, pekne jej veci vysvetluje, len aby bol aspon trocha klud, ved je teraz tehotna. Velmi ma to boli, ako matku, nemozeme telefonovat ani synovi, ani sa s nim stretavat, vzdy vyrobi hystericku scenu a len sa lutuje, aki sme k nej. Vsetko musi byt podla nej, poradte mi prosim Vas ako sa mam dalej chovat. Dakujem. S pozdravom Adamcova (svokra) Nie som kompetentná diagnostikovať duševnú diagnózu. Ak sa Vám to javí ako nie normálne správanie (ako popisujete) a nie je to jej povaha, môžete jej odporúčiť návštevu odborníka.

2016-04-04 10:28:40 - otázka od: Rudolf Dobrý deň p. Hurová. Čo v prípade, keď som závislý či už od alkoholu, drôg alebo hazardu, ide napríklad o víkendovú závislosť, ktorá nemá vplyv na moje zamestnanie a podstúpim liečenie. Zamestnávateľ to podľa Zákonníka práce musí rešpektovať a budem na PNke, ale je jasné, že pri najbližšom prepúšťaní to budem ja, kto to zlízne a to práve z dôvodu absolvovania takéhoto druhu liečenia. Je vôbec možné sa vyvarovať takýmto nepriamym dôsledkom, ktoré môžu vzniknúť? Vaše prípadné prepustenie z práce nemá byť dôsledkom Vašej liečby (akéhokoľvek druhu), jedine v prípade, že Vaša choroba, príp. jej dôsledky ovplyvnia Váš pracovný výkon, príp. sa zníži Vaša schopnosť pracovať na súčasnej pracovnej pozícii (predchádzať by malo preradenie na inú prácu, pozrite Zákonník práce).

2016-04-04 10:33:50 - otázka od: Tibor Meszároš Zdravím vás. Chcem sa spýtať, či mám ja ako jedinec reálnu šancu rozpoznať moment, kedy je moje duševné zdravie v ohrození? Traduje sa predsa, že skutočný blázon si nikdy neuvedomí moment, kedy sa zbláznil a práve naopak si myslí, že vo veži straší všetkým ostatným okolo neho. Zvyčajne si to všimne Vaše okolie.

2016-04-04 10:40:01 - otázka od: Mária Filová Dobrý deň pani inžinierka, som matkou 27 ročnej dcéry u ktorej pred 4 rokmi bola diagnostikovaná schizofrénia. Odvtedy navštevuje psychiatra a berie každé tri týždne injekcie, pretože tabletky odmietala a neužívala pravidelne. Mám s ňou občas rozhovory, ktoré sa týkajú jednak hospodárenia v domácnosti a jednak prístupu k sociálnym sieťam. Neviem ju presvedčiť, že na facebook sa nepíšu veci, ktorými niekoho urážame alebo sa vulgárne k niečomu vyjadruje. Bol jej priznaný invalidný dôchodok a ona jeho veľkú časť minie na nákupy potravín, ktoré nikto z rodiny neje a tým pádom sa kvantá vyhadzujú, lebo sa pokazia alebo im uplyni e záručná doba.Neviem ju žiadnymi logickými argumentmi presvedčiť, že bez dohovoru so mnou nesmie nič nakupovať. myslela som, či ju neposlať na nejakú terapiu rozhovorom, ale ona o tom nechce ani počuť. Vraj nie je blázon apod. Za prípadnú radu vopred ďakujem a želám pekný deň Filová Mária Život s človekom trpiacim duševnou chorobou nie je jednoduchý. V mnohých prípadoch je sprevádzaný dôsledkami, aké uvádzate. Kvôli duševnej chorobe človek stráca bežné návyky a zručnosti, ktoré mal pred ochorením. Nezostáva Vám nič iné, ako opakované vysvetľovanie, usmerňovanie a znovunacvičovanie bežných úkonov tak, aby si ich Vaša dcéra opätovne osvojila. V prípade veľkej škody (finančnej) existuje i možnosť čiastočného pozbavenia spôsobilosti na právny úkon (hospodárenie financiami) na dobu určitú.

2016-04-04 10:42:05 - otázka od: marek Dobrý deň. Manželka trpí od narodenia prvého dieťaťa už 11-rokov mániodepresiou. Teraz má 40 rokov a chceli by sme mať ďalšie dieťa. Ak by otehotnela aký je postup liečby pri tehotenstve ? Sú lieky, ktoré sa môžu podávať aj tehotným ženám ? Existujú špecialisti (psychiatri), ktorí sa venujú starostlivosti o takéto páry (ženy).

2016-04-04 10:48:56 - otázka od: Renáta Krajčovičová Mám 39 syna, jeho diagnóza "schizoafektívna porucha" a ďalšie pridružené, všetky nechcem písať. Jeho starostlivosť od lekára je predpísovanie liekov, žiadna iná starostlivosť. Momentálne je v ambulantnej ochrannej liečbe, ale nikoho to nezaujíma. Bol hospitalizovaný 4,5 mesiaca tiež súdne, teraz je sudne ambulantne, ale nikoho to nezaujíma. Jeho stav sa zhoršuje, informoval pri návšteve lekárku u ktorej je "v starostlivosti", ona všetko zapíše doPC vypíše recept na lieky a to je všetko. Takto to funguje roky. Na koho sa môžem ako matka obrátiť o pomoc? Na akú liečbu okrem liekov má môj syn nárok? Ďakujem, prajem pekný deň. Krajčovičová - matka pacienta Odporúčila by som postup riešiť s ošetrujúcim lekárom Vášho syna. Psychiater nie je len na predpis liekov. Ak s ním nie je syn spokojný, môžete lekára zmeniť. Príp. ho skúste požiadať o ďalšie možnosti liečby - psychoterapia (ak ju nerobí Váš psychiater, osloviť iného), navštevovať denný stacionár, rehabilitačné stredisko (ak máte v okolí), a pod. Pre Vás, ako príbuznú, existujú i stretnutia príbuzných ľudí s duševným postihnutím, ktorí môžu podporiť Vás. Pri zotavovaní sa s duševnej choroby je dôležitá kooperácia všetkých zúčastnených strán – osoby s duševnou chorobou, jej príbuzných, odborníkov a v neposlednom rade pochopenie spoločnosti. Držím palce.

2016-04-04 10:49:46 - otázka od: Gabriela Bodnárová Moje dieťa je šikanované čo s tým? Čo najskôr sa obráťte na odborníka! V prvom kroku na školách je školský psychológ.

2016-04-04 11:01:06 - otázka od: Monka Dobrý deň, pani Hurová, prosím Vás, mám diagnózu F25.2 a mám plnohodnotný život - beriem poctivo lieky, len sa chcem spýtať, momentálne pracujem v chránenej dielni, mám vyše 70 % zníženú pracovnú schopnosť...prečo ľuďom, ktorí budú brať lieky do konca svojho života, s posudkom, že nie je šanca na vyliečenie, posudkový lekár zníži toto percento napríklad o 15 % ? Zo 70 % na 55 %? Ľudia sa boja integrovať, pracovať, podnikať, pretože sa boja, že im automaticky bude znížené percento, poznám veľa prípadov, že postihnutí, nielen duševne, zostávajú doma na dôchodkoch, podotýkam mladí ľudia - zostávajú úplne izolovaní, len preto, že keď sa začlenia, je im siahnuté na tieto percentá, tým sa im zníži aj výška invalid. dávky, nehovoriac o tom, že tým pádom môžu prísť aj o prácu v chránenej dielni??? Dokonca niektorí invalidi ani nevedia, že môžu pracovať? Že invalidná dávka je len kompenzácia za zníženie pracovnej schopnosti a nie trest??? Ďakujem za odpoveď, pekný deň. Náš systém na Slovensku je taký. Demotivuje ľudí so zdravotným postihnutím pracovať, čo vedie k nárastu nákladov spoločnosti na takéhoto človeka (liečba, invalidizácia). Zníženie percenta miery funkčnej poruchy sa nedeje automaticky a znamená, že Vaša pracovná schopnosť sa vo chvíli posudzovania zlepšila. Problémom je, že sa to premietne do Vašej životnej situácie, zníži Vám to príjmy domácnosti, zhorší sa Vaša finančná situácia, čo môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu a ... snáď, to raz bude inak.