Veľká sila na vašej vidličke: Príjem týchto látok rozhoduje o vašom zdravotnom stave!

10.11.2017 | Diskusia

Fytochemikálie. Ešte pred pár rokmi sme nevedeli, že vôbec existujú. Dnes patria k najväčšej nádeji vedcov skúmajúcich možnosti prevencie nádorových ochorení.

Mama mala pravdu

Už ich poznáme desiatky, stovky a stále objavujeme nové. S týmito objavmi sa presviedčame, že mama mala naozaj pravdu, keď nám hovorila: „Jedz veľa ovocia a zeleniny."

Mnohé biomedicínske vedy, skúmajúce možnosti liečby a prevencie ochorení, spájajú s využitím fytochemikálií veľké nádeje. Americký ústav pre výskum rakoviny za posledných 10 rokov investoval vyše 100 miliónov dolárov do výskumov, ktoré majú najúčinnejšie fytochemikálie objaviť, izolovať a študovať. Dlhoročná poradkyňa pre výskum na americkom ministerstve zdravotníctva, Dr. Devra Lee Davis, hovorí: „Objavujú sa stále nové dôkazy, že tieto prírodné látky zabránia mnohým chorobám, vrátane rakoviny, dokonca ich možno úspešne použiť aj v liečbe."

Čo dokážu fytochemikálie?

Jedným z najvýznamnejších účinkov fytochemikálií je antioxidačná ochrana proti pôsobeniu voľných radikálov. Čo sú voľné radikály, to už viete: sú to atómy alebo skupiny atómov (molekuly), ktoré majú aspoň jeden nespárený elektrón. Tento nespárený elektrón spustí „elektrónovú búrku”, ktorá mení vlastnosti postihnutých atómov a molekúl, čo v konečnom dôsledku znamená poškodenie buniek a orgánov.

Oxidačný stres môže poškodiť cievnu výstelku (endotel), bunky pečene, pankreasu, tkanivo kĺbov, a dokonca genetický materiál v jadre buniek. Toto poškodenie sa pokladá za závažný faktor, ktorý spúšťa procesy vedúce k takým známym ochoreniam, ako je ateroskleróza, cirhóza pečene, cukrovka, reumatoidná artritída, rakovina a pod. Do víru elektrónovej smršte vstupujú mnohé fytochemikálie ako neohrození ochrancovia našich vlastných atómov a molekúl. Účinne a obetavo bránia cievy, pečeň, pankreas, kĺby, genetický kód, krv…

Aj ďalší spôsob, akým nás fytochemikálie chránia, je zaujímavý: niektoré (napríklad izoflavóny sóje) svojou chemickou štruktúrou nápadne pripomínajú ženské pohlavné hormóny estrogény, ale nemajú ich účinok. Estrogény sú v organizme dôležité, ale ich zvýšená hladina alebo premena sa spája so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka. (A tej je čoraz viac napríklad aj preto, že strava s veľkým obsahom tuku vedie k takej premene estrogénov, ktorej výsledkom sú rakovinotvorné látky – 16 alfa-hydroxyestrogény.) Ak sú izoflavóny v organizme prítomné v dostatočnom množstve, viažu sa na miesta určené pre estrogény pôsobiace na povrchu bunkových membrán; účinok izoflavónov sa nevyrovná účinku skutočných estrogénov. Skutočný estrogén sa potom nemôže na bunky naviazať a prípadne vyvolať nežiaduce zmeny v genetickom kóde bunky. (Môžu tiež potláčať syntézu a aktivitu estrogénov tvoriacich sa v organizme.)

To sú len dva z viacerých známych účinkov fytochemikálií na ľudský organizmus. Myslím, že to je dosť na to, aby som vám o fytochemikáliách povedal ešte trochu viac.

Odkiaľ získať fytochemikálie?

Tieto nesmierne užitočné látky sa vynárajú z útrob všetkých rastlinných potravín, ktoré môžete zaradiť do svojho jedálneho lístka. Nehľadajte ich v rezni, tlačenke, klobáse, tvarohu, saláme, paštéte, vo vajíčku, v smotane, zmrzline, palacinkách ani mlieku! No každý kúsok paradajky a každý hryz jablka či marhule – a vlastne akéhokoľvek ovocia a zeleniny – obsahuje tisíce týchto látok, ktoré vám svojimi názvami možno polámu jazyk, ale chránia vaše bunky pred nádorovým procesom, podporujú imunitný systém alebo tvoria ochranný štít vašich génov.

Tieto látky nie sú a nebudú vo svojej prírodnej komplexnosti ani súčasťou žiadneho syntetického multivitamínového prípravku a nikdy sa pravdepodobne ani nedostanú do denných odporúčaných dávok. Ich potreba v organizme a množstvo, ktoré prijímame, sú totiž skutočne stopové – niektoré takmer na hranici merateľnosti ich množstva. Napriek tomu ich príjem alebo nedostatok do veľkej miery rozhoduje o vašom zdravotnom stave. Človek, ktorý ich má dostatok, môže počítať so silnou ochranou a človek, ktorý sa im zásadne vyhýba („Špenát? Fuj! Mrkva? Pre zajace! Cesnak? Idem práve do divadla! Karfiol? Vypražte ho!”), zbavuje sa tej najprirodzenejšej ochrany, ktorú môže použiť.

Musia byť zelenina a ovocie surové, aby som získal čo najviac fytochemikálií?

Nie. Väčšina fytochemikálií je termostabilná a odolná aj voči teplotám pri pečení a mrazení. Z hľadiska obsahu väčšiny fytochemikálií je poradie potravín takéto: surové – mrazené – varené v pare – varené vo vode – grilované – pečené – vyprážané.

Dostupnosť niektorých látok sa tepelnou úpravou potravín dokonca zvyšuje: karotenoidy a indoly z mrkvy, brokolice, ružičkového kelu, špenátu, marhúľ sa po dusení alebo varení vstrebávajú oveľa lepšie. Keď jete mrkvu surovú, získate z nej viac A a menej B a keď ju inokedy jete varenú alebo dusenú, získate menej A a viac toho B. Jedzte ovocie a zeleninu surové, mrazené (myslím po rozmrazení), varené v pare, varené vo vode, varené v mikrovlnke, grilované – ale jedzte ich čo najviac a čo najčastejšie!

Ukážte nám teda niečo!

Pozrime sa aspoň na niekoľko zaujímavých potravín, ktoré nás naplnia nielen svojimi bielkovinami, vitamínmi či cukrami, ale aj množstvom potenciálnych zbraní proti zákerným chorobám, ktoré sa do nášho života záludne vkrádajú, tvária sa nenápadne, aby v jednej chvíli spôsobili obrovský životný chaos.

Sója

Či už budete jesť túto skutočne zázračnú potravu ako bôby, tofu, múku, vločky, či sójové mlieko, vždy z nej získate silný izoflavón genisteín, ktorý bráni vytvoreniu nových ciev, ktoré majú zásobovať tkanivo rastúcich nádorov. Ak vzniknutý nádor nemá krvné zásobenie, nemôže rásť, metastázovať a zabíjať. Genisteín tiež priamo tlmí rast nádorových buniek a dokonca môže usmerniť vývoj nádorovej bunky na bunku normálnu.

Sója obsahuje aj iné izoflavóny, proteázové inhibítory (chrániace bunky pred škodlivým účinkom žiarenia a voľných radikálov, tlmiace u laboratórnych zvierat rast rakoviny hrubého čreva, pľúc, pankreasu, ústnej dutiny a pažeráka), fytát (prevencia rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení), fytosteroly (prevencia aterosklerózy, ochrana pred rakovinou hrubého čreva) a saponíny (kedysi považované za škodlivé sú dnes uznávané ako účinné protirakovinové látky).

Takže – radšej tofu ako steak! (Nezabudnite, že sójová bielkovina zároveň znižuje krvný cholesterol a podľa výskumov na Loma Linda University v Kalifornii aj úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia.)

Brokolica

Brokolica je bonanzou fytochemikálií. Sulforafan pomáha „vyviezť" rakovinotvorný odpad z bunky. PEITC (polyetyl – izotiokyanát) bráni väzbe karcinogénu na genetický kód (kyselinu DNA) v jadre bunky. Indol-3 -karbinol napomáha premenu estrogénu a jeho predchodcov (prekurzorov) na neškodné metabolity. Inak sa estrogén mení na rakovinu vyvolávajúce látky. Nezabudnite, brokolica chutí výborne na mnoho spôsobov, ale vyprážanú vždy odmietnite!

Kapustovitá zelenina

Mám na mysli kapusty všetkých farieb, kel, ružičkový kel, kaleráb, brokolicu, karfiol. Táto tradičná zelenina je silný pomocník. Mnohé štúdie ukázali, že ľudia, ktorí konzumujú kapustovitú zeleninu častejšie (aspoň dvakrát týždenne), môžu počítať s podstatne menším rizikom rakoviny hrubého čreva, konečníka, aterosklerózy a pod. Tieto účinné komponenty kapustovitej zeleniny sa volajú glukozinoláty (známe tiež pod označením tioglukozidy).

Citrusové a bobuľovité ovocie

Teraz vám kreslím pomaranče, citróny, grapefruity, mandarínky, tangerínky, ríbezle, egreše, jahody, čučoriedky, brusnice, maliny, moruše, černice, brusnice…

Tieto druhy ovocia obsahujú flavonoidy, ktoré bránia vstupu rakovinotvorných hormónov do bunky. Takmer každé ovocie a každá zelenina obsahuje tieto silné a účinné zbrane proti rakovine. Denne aspoň 2 citrusy alebo šálku ríbezlí, jahôd, malín... Hocičo, ale denne! A najradšej v surovom stave alebo po rozmrazení.

Paradajky

Sú – okrem karotenoidov a lykopénu – bohaté na p-kumarovú kyselinu a karotenoidy. Oboje bránia tvorbe silno karcinogénnych nitrozamínov. Dajte si pohár čerstvej paradajkovej šťavy, dajte si paradajkovú omáčku na celozrnné špagety, dajte si paradajkový šalát, dajte si ohriate paradajky s cesnakom a olivovým olejom – len si ich dajte!

Cesnak a cibuľa

Tieto populárne rastliny obsahujú alylové sulfidy, ktoré nás podľa všetkého chránia pred rakovinou žalúdka, kože, pažeráka. „Prebúdzajú" bunkové enzýmy, ktoré rozkladajú a odstraňujú kancerogénne látky. Radšej trochu zápachu ako nádor, nie?! (Cesnak tiež znižuje zvýšený krvný tlak.)

Zhrňme si to

Pri pohľade na zvyšujúci sa výskyt infarktov, rakoviny, cukrovky a ďalších ochorení nám neostáva nič iné, ako sa s chuťou poobzerať po možnosti viac a viac využívať ochranu, ktorú poskytuje prirodzená potrava. Môžeme sa prieť o cenách ovocia a zeleniny či o zložitosti prípravy jedál, ale nemôžeme odmietnuť fakt, že zelenina, ovocie, strukoviny, obilniny, orechy a semená sú spoľahlivá a chutná potrava a zároveň účinná ochrana voči mnohým – i tým veľmi vážnym – chorobám.

Odporúčanie Ambulancie klinickej výživy

Zjedzte každý deň aspoň 100 gramov ovocia/zeleniny na každých 10 kg vašej hmotnosti.

10.11.2017  |  Foto: Pixabay.com  |  Zdroj: Dr. Igor Bukovský, Ambulancia klinickej výživy

Ďalšie články

Diskusia