Keď cieva stráca dych: Udrie nenápadne, neskôr zabíja
Zdroj: thinkstock.com
Ateroskleróza... Neverím, že treba toto slovo vysvetľovať To už musel každý počuť a možno aj zažiť. Aby bolo jasné: ateroskleróza nie je zabúdanie. Je to kôrnatenie ciev. (Pamäť začnete strácať vtedy, ak Vám kôrnatejú cievy v mozgu.)
Teraz trochu štatistiky. Ateroskleróza a ďalšie kardiovaskulárne (srdcovo-cievne) ochorenia - KVCH - a ich dôsledky predstavujú na Slovensku 50-60% úmrtnosti. To znamená, že zo sto umretých ľudí až 60 zomiera na následky KVCH! V roku 2005 to bolo 23 084 ľudí! Jedno menšie slovenské mesto. A to je príliš!
Mnohé rozvinuté krajiny Európy a Severnej Ameriky prostredníctvom svojich oficiálnych inštitúcií začali pred 10-20 rokmi uplatňovať preventívne programy s cieľom znížiť výskyt najčastejších degeneratívnych ochorení, čo sa v mnohých prípadoch (Fínsko, USA, Švédsko, Veľká Británia a pod.) darí a tak sa neustále zväčšuje priepasť medzi nami a “nimi”. Výskyt KVCH u nás teda rastie a spoločnosť sa stále nechce brániť - racionálne a fungujúce intervenčné programy v podstate neexistujú. Musíme s tým teda niečo robiť sami. Inak je to iracionalita obludných rozmerov, pozrite: platíme dane. Z daní je dotovaná výroba a propagácia potravín, ktoré Svetová zdravotnícka organizácia považuje za rizikové. Pod vplyvom konzumácie nezdravej stravy ochorieme a míňame ďalšie dane keď sa z našich chorôb liečime. Bláznovstvo. Nebuďte však pesimisti! Máme šancu spolu niečo zvládnuť: môj diel sú informácie (mám to ľahšie, viem) a na Vás je rozhodnutie.
Čo sa stane a prečo?
Na začiatku je všetko v poriadku - krv si nerušene prúdi cievami (artériami). Prúdi si, prúdi, nikde sa nevíri, nikde nezráža - proste idylka. Problém sa objaví vtedy, ak výstelka cievy (endotel) začne strácať svoje vlastnosti a narušia sa jej funkcie. Do steny cievy sa začnú ukladať tuky prítomné v krvi a cieva začne hrubnúť dovnútra. V mieste poškodenia vzniká tukové ložisko, zápal a postupne jazva. To vytvorí podmienky pre vznik víru a ten je zase spúšťačom usadania krvných doštičiek. Krvné doštičky (trombocyty) postupne nasadávajú na stenu cievy až narastie zrazenina - trombus. A taký trombus - to je nebezpečná vec. Môže alebo úplne upchať cievu a bunky, ktorým cieva pôvodne prinášala kyslík a živiny sa dusia (možno až udusia, ak upchatie trvá viac ako niekoľko málo minút) alebo sa môže celý či jeho časť uvoľniť a krvným obehom odplaviť na iné miesto, kde sa zakliní na užšom mieste a výsledok je rovnaký - upchatá cieva.
V našom tele máme 100 000 km krvných ciev! Podľa toho, ktoré cievy AS postihuje, vyvíjajú sa v spojení s inými faktormi rôzne následky - ischemická choroba srdca (typickým príkladom je angina pectoris - zvieravé bolesti za hrudnou kosťou - ktorá sa, samozrejme, nedá liečiť penicilínom), infarkt srdcového svalu, náhle cievne mozgové príhody(mozgová porážka), poškodenie zraku až slepota, poškodenie obličiek, gangréna(odumretie tkaniva okrajových častiach tela - napr.dolné končatiny), impotencia (erektilná dysfunkcia) a pod. A preto potrebujeme robiť niečo, čím by sme chránili svoje cievy.
Podľa dnes dostupných informácií sa na vzniku aterosklerózy podieľajú mnohé faktory. K tým najznámejším patrí fajčenie, stres, obezita, nedostatok telesnej aktivity, zvýšený krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu a krvných tukov, cukrovka a porucha v účinku inzulínu (tzv. inzulínová rezistencia), nadmerné pôsobenie voľných radikálov (látky, ktoré premenia v podstate indiferentné krvné tuky na nebezpečné agresory poškodzujúce cievnu stenu), nedostatok antioxidantov (látok, ktoré bránia toxickému vplyvu voľných radikálov), vírusy, baktérie a ich toxíny, znečistené ovzdušie a nevhodná výživa. Určitú úlohu hrá aj dedičnosť, ale výborná správa je, že vplyv dedičnosti je vo všeobecnosti veľmi malý - až 80% rizika máme pod kontrolou svojím spôsobom života. A práve výživa je asi najsilnejším faktorom, ktorý vstupuje do hry o naše cievy. Tak ju použite vo svoj prospech!
