Gynekológ Miroslav Herman: Žena je 1-2 mesiace pred menopauzou plodná ako 20-ročné dievča!
O problémoch s počatím, umelom oplodnení a reprodukčných centrách sa popísalo už mnoho. Aké boli ale začiatky reprodukčnej medicíny na Slovensku? O nich sme sa rozprávali s MUDr. Miroslavom Hermanom, ktorý patrí medzi prvých odborníkov na umelé oplodnenie u nás.
Je to už viac ako tridsať rokov, čo prišlo na svet dieťa pomocou asistovanej reprodukcie aj na Slovensku. Doktor Herman sa problematike asistovanej reprodukcie venoval vo svojej druhej atestačnej práci a bol pri založení prvého slovenského referenčného pracoviska pre asistovanú reprodukciu na II. gynekologicko pôrodníckej klinike UPJŠ v Košiciach. Dnes pôsobí v Centre asistovanej reprodukcie Gyncare v Košiciach.
Ako si spomínate na svoje začiatky?
Dr. Herman: Na začiatku bola myšlienka, ktorá si ma podmanila a zapálila môj záujem. Len takto si viem vysvetliť, že sa mi podarilo presvedčiť aj iných. Celé to bolo o opakovanom klopaní na tie isté dvere. V konečnom dôsledku, keď si na to spomeniem, začiatky boli veselé a nezabudnuteľné súčasne.
Pred tridsiatimi rokmi sa problematike umelého oplodnenia venovali 2 tímy, jeden v Bratislave a jeden tu v Košiciach. V Košiciach sme mali to šťastie, že sme mali podporu od riaditeľa biologického ústavu a aj bývalej rektorky Veterinárnej univerzity v Košiciach. Požičali nám prístroje, ktoré boli toho času špičkové. Naša veľká posila bol doktor Hlinka, ktorý prišiel zo zanikajúceho vedeckého ústavu v Zemplínskej Teplici.
Prvé skúsenosti v oblasti umelého oplodnenia sme získavali aj počas pobytu v Prahe, kde už mali skúsenosti s IVF za sebou. Tam som si aj kúpil prvé ihly na odber oocytov, samozrejme, za vlastné peniaze. Počiatočné výskumy sme robili na zvieracích modeloch. Pamätám sa, že sme dostali povolenie skúsiť chirurgický odber spermií na baranovi, no najprv sme si ho museli chytiť (smiech). Biele myšky som mal v tom čase aj doma na balkóne. Dá sa povedať, že začiatky umelého oplodnenia boli na veterine.
Celý proces bol veľmi zdĺhavý, nemali sme finančnú ani morálnu podporu. Musím sa priznať, že som v tom čase začal strácať nádej. Neskôr sa to obrátilo. Nemocnica nám pridelila finančné prostriedky, aj vďaka čomu sa v pravý čas dostavili prvé úspechy. Dokonca som sa dostal do novín a TV vysielania. Ďalej to už šlo akosi ľahšie.
Čo bol impulz, že ste sa vydali týmto smerom a začali ste sa venovať problematike umelého oplodnenia?
Dr. Herman: Na jednej strane to bol môj záujem o problematiku, ktorá bola v tom čase na Slovensku veľkou neznámou, na druhej, narastajúci tlak spoločnosti. Už počas školy som sa vo svojich atestačných prácach venoval hlavne endokrinológii, hormónom a neplodnosti. Bavili ma nové a neprebádané veci. Dobrý kamarát mi zaplatil moje prvé oficiálne školenie, z ktorého som dostal licenciu. Bolo to v Bourn Hall Clinic neďaleko Cambridge, kde došlo k prvému úspešnému IVF oplodneniu na svete.
Neskôr sa v Oldhamskej všeobecnej nemocnici vo Veľkej Británii narodilo prvé dieťa z umelého oplodnenia, pretože v tom čase nebola v Bourn Hall Clinic pôrodnica. A práve tam som videl perspektívu tohto oboru. Pred bránami nemocnice stanovali stovky ľudí a čakali na IVF. Bolo to neskutočné. (pozn. redakcie: V roku 1978 sa v Oldhamskej všeobecnej nemocnici vo Veľkej Británii narodila Luise Brownová, prvé dieťa narodené po umelom oplodnení.)
Pamätáte sa na Vaše prvé dieťa z IVF?
Dr. Herman: Úplne presne si to už nepamätám, ale medzi prvými boli dvojičky z Michaloviec. Viete, za tých pár desiatok rokov sa narodilo už niekoľko tisíc bábätiek cez IVF. Je ťažké si ich všetky zapamätať. No vždy ma veľmi poteší, ak mi ich rodičia prinesú ukázať alebo pošlú fotku či vysvedčenie. Tiež sa mi občas stáva že sa mi pozdravia, prihovoria len tak na ulici či v obchode. Iní sa naopak tvária, že vás nepoznajú.
Myslíte si, že je to aj preto, že je táto téma ešte stále tabu?
Dr. Herman: Sčasti aj áno. Ľudia sa ešte stále boja o tejto téme rozprávať. Akosi ľahšie o sebe povedia, že majú vyoperovaný žlčník, ako keby sa mali rozprávať o probléme počať dieťa. Myslím si, že páry, ktoré majú problém s počatím, majú veľa krát mylné alebo nesprávne informácie. Internet je dobrý pomocník, no v tomto prípade často dochádza k dezinformáciám. Preto je dobré, aby sa nebáli, nedali na rady neodborníkov, známych a internetu, ale šli čím skôr za reálnym odborníkom a poradili sa osobne.
Čo si myslíte o tom, že české centrá sú vnímané ako kvalitnejšie?
Dr. Herman: V Česku začali skôr aplikovať do praxe liečbu pomocou IVF a hlavne za iných podmienok. V súčasnosti, ak existujú nejaké rozdiely, tak sa postupne strácajú. Na druhej strane sa Česi vždy vedeli lepšie predať. Prvenstvo pôrodov po subzonálnej inseminácii a chirurgickom odbere spermií však ostane naše.
IVF centrá používajú rôzne údaje o úspešnosti. Ktorý Vy vnímate ako ten najhodnovernejší?
Dr. Herman: Jeden jediný, a to koľko zdravých detí sa reálne narodí. Žiadna biochemická gravidita, žiadna akcia srdiečka, ale to, že si rodičia odnesú z nemocnice zdravé bábätko.
Čo všetko vplýva na plodnosť?
Dr. Herman: Príroda sama. Je toho veľa, čo ovplyvňuje možnosť počať dieťa. Či už je to vplyv ročných období, náš biorytmus alebo životospráva. Je tu na mieste poznamenať, že o mnohých príčinách nevieme. Ja však za najhoršie v súčasnosti považujem stres a faktor času. Niekto si povie, na dieťa ešte nie je čas, musíme najprv vyriešiť bývanie a prácu. Naopak, iní chcú dieťa hneď zajtra. Prichádza stres a potom sa nedarí. S ohľadom na vek by sa dalo všeobecne povedať, že problémy s počatím narastajú so zvyšujúcim sa vekom. Zaujímavé však je, že žena má pred vstupom do menopauzy 1-2 mesiace obdobie, kedy je plodná rovnako ako 20-ročné dievča. Je to taký posledný záchvev prírody.
Ako vnímate neplodnosť žien a mužov?
Dr. Herman: Neplodnosť je problémom páru. Nedá sa za neplodnosť viniť len muža či ženu. Iste, sú prípady, keď je to jednoznačné, ale veľmi často sa stretávame s tým, že obaja majú problém. Niekedy je to dokonca o tom, že pár spolu nemôže mať dieťa a keď si nájdu každý iného partnera, tak sa to obom podarí.
Pracujete v tejto oblasti už desiatky rokov, boli ste pri zrode umelého oplodnenia na Slovensku. Ako vnímate po takej dobe počatie dieťaťa?
Dr. Herman: Stále to vnímam ako zázrak. Je to jedinečná vec, ktorú dostane pár ako dar od prírody. Ani my nie sme všemocní, je veľmi veľa premenných, ktoré bránia počatiu. Preto fakt, že sme v mnohých prípadoch prišli na to ako pomôcť, prijímam s pokorou.
Fotogaléria
menopauza umelé oplodnenie mužská neplodnosť
