Iba 2,4 percenta Slovákov úplne odmieta povinné očkovanie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na sklonku uplynulého roku organizoval Inštitút strategických analýz Slovenskej akadémie vied. Ak sa však očkovanie spomína v spojitosti s farmaceutickým priemyslom, nedôvera ľudí narastá. Akademici aj preto plánujú ďalší výskum, kde budú presnejšie zisťovať, za akých okolností ľudia svoj názor na vakcináciu menia.
„Tie čísla dôvery v očkovanie ako jeden zo základných nástrojov verejného zdravia sú v podstate vysoko povzbudivé,“ povedal Juraj Draxler, vedúci Inštitútu strategických analýz SAV (ISA SAV), ktorý prieskum koordinoval. „V poslednom čase sa intenzívne hovorí o náraste významu antivakcinačného hnutia. Ak sa však ľudí celkom neutrálne opýtate na postoj k očkovaniu, skupina ľudí, ktorá ho celkom odmieta, je u nás v skutočnosti veľmi malá.“
Čítajte viac: Mimoriadny úspech slovenského zdravotníctva: Pozrite sa, ktoré krajiny predbehlo v prieskume!
Dáta zbierala v teréne na reprezentatívnej vzorke 1 600 respondentov v dňoch 20. - 24. 11. 2017 agentúra MVK. Otázky boli súčasťou rozsiahleho prieskumu verejnej mienky na celý rad otázok týkajúcich sa postojov a svetonázoru, ktorý následne akademici podrobnejšie analyzovali.
Dôvera je krehká
Draxler zároveň poukázal na to, že spomínaná dôvera je krehká. Až jedna tretina opýtaných deklarovala, že úplne alebo čiastočne súhlasí s výrokom, že jediný dôvod, prečo existuje povinné očkovanie, je tlak farmaceutických firiem. Dokonca po takto položenej otázke začne odpor respondentov rásť. Ak sa anketári znovu opýtali na súhlas s očkovaním, skupina ľudí, ktorí s ním „skôr nesúhlasia“ narástla zo 7,6 na 11 percent. Skupina zarytých odporcov ostala nezmenená.
„Séria otázok v dotazníku bola zvolená presne na to, aby sme získali indikácie, aké silné je presvedčenie respondentov,“ povedal Draxler. „Odpovede naznačujú, že akonáhle začnete hovoriť o očkovaní v kontexte mocenského pôsobenia, diskusia sa mení. Ľudia reagujú inak, ako keď sa pýtate neutrálne.“
Aj z tohto dôvodu sa v inštitúte rozhodli na očkovanie zamerať aj do budúcna a pripraviť sériu výskumných aktivít, ktoré budú názory a reakcie ľudí skúmať hlbšie. Ako dodal, výskumníkov zaujíma práve racionalita komunikácie.
Pre firmy nie sú lukratívne
„V skutočnosti sú totiž očkovacie látky ako celok pre farmaceutický priemysel málo atraktívne,“ povedal Draxler. „Tvoria len 2-3 percentá jeho celkových príjmov. A, samozrejme, povinné očkovanie sme mali aj za socializmu, kde sa dalo sotva hovoriť o tom, že si ho vylobovali farmaceutické firmy.“
Ako dodal, diskusia musí byť rozumná. „Teda bez pavedeckého strašenia, ale štát má zároveň povinnosť s verejnosťou efektívne komunikovať, a to je to, k čomu sa budeme snažiť aj v nasledujúcich mesiacoch prispieť,“ uzavrel Draxler.
Antivakcinačné reakcie vo svete
Najviac dramatickú reakciu proti očkovaniu zažilo v uplynulých rokoch Japonsko. V novembri minulého roku získala významné medzinárodná ocenenie, Cenu Johna Maddoxa, japonská doktorka Riko Kuranaková z Kjótskej univerzity za boj proti dezinformačným kampaniam v médiách, ktoré spochybňovali bezpečnosť očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV). Ten v určitých prípadoch zapríčiňuje rakovinu krčka maternice. Pre rozsiahlu kampaň zaočkovanosť proti HPV klesla v krajine zo 70 na 1 percento. Doktorka pre svoje vystúpenia čelila množstvu vyhrážok. Cenu Johna Maddoxa spoluorganizuje Nature, najprestížnejší prírodovedný časopis na svete.
Očkovanie je veľkou témou aj v práve prebiehajúcej kampani pred parlamentnými voľbami v Taliansku. Dve z väčších strán, Liga Severu a Hnutie piatich hviezd, sa zaviazali zvrátiť nedávne zavedenie povinného očkovania proti niektorým detským chorobám. K jeho zavedeniu vláda pristúpila po tom, ako zaočkovanosť v niektorých prípadoch začala klesať a objavili sa epidémie osýpok a úmrtí na ne. Na druhej strane, vo väčšine európskych krajín ostáva zaočkovanosť vysoká a očkovanie zďaleka nepatrí k významným spoločenským témam.
