Netvor bez tváre, pred ktorým sa neskryjete: Ochorieť môžete aj z obyčajného vzduchu
Zdroj: thinkstock.com
Emisie v ovzduší neškodia len pľúcam, ale aj srdcovo-cievnemu systému. Z najnovších analýz vyplýva, že toxický vzduch môže natrvalo poškodiť vyvíjajúce sa mozgy bábätiek. Navyše, výrazne znižuje zdravotné benefity pohybu na čerstvom vzduchu.
Takmer 17 miliónov bábätiek na celom svete dýcha toxický vzduch, ktorý môže poškodiť vývoj ich mozgov. Uvádza sa to zverejnená správa Detského fondu OSN (UNICEF). Na svete je 136 miliónov detí do veku jedného roka, čo znamená, že jedno z ôsmich je vystavené toxickému vzduchu.
Čítajte viac: Odborník bije na poplach: Katastrofa vo vzduchu, ktorá nás môže pripraviť o život
Satelitné snímky analyzované organizáciou UNICEF naznačujú, že 12,2 milióna týchto detí žije v južnej Ázii. Východná Ázia a tichomorský región je domovom pre približne 4,3 milióna bábätiek žijúcich v oblastiach s úrovňami znečistenia najmenej šesťkrát vyššími, ako sú medzinárodné limity.
„Znečisťujúce látky nielen poškodzujú vyvíjajúce sa pľúca - môžu trvalo poškodiť ich vyvíjajúce sa mozgy - a teda ich budúcnosť,“ uviedol výkonný riaditeľ UNICEF-u Anthony Lake. Vyzval štáty prekračujúce medzinárodné limity, aby vystupňovali snahy na zníženie znečistenia ovzdušia.
V správe sa píše, že dýchanie znečisteného ovzdušia môže poškodiť mozgové tkanivo a ťažko porušiť kognitívny vývoj. Správa vyzýva rodičov, aby urobili kroky s cieľom obmedziť vystavovanie detí škodlivým chemikáliám vrátane tabakových produktov a kuchynských pecí. Taktiež vyzvala úrady na investovanie do čistejšej, obnoviteľnej energie a na umožnenie deťom cestovať v časoch dňa, keď je znečistenie nižšie. Rovnako by sa mali úrady uistiť, že významné zdroje znečistenia nie sú v blízkosti škôl a nemocníc.
Výfukové plyny znižujú zdravotný efekt pohybovej aktivity
Na riziká znečistenia ovzdušia upozorňuje aj jedna z najnovších štúdií. Dopravné znečistenie podľa nej eliminuje zdravotnú prospešnosť pohybu u starších ľudí. Štúdia realizovaná na Imperial College v Londýne a Duke University v Severnej Karolíne bola zameraná na krátkodobé vplyvy exhalátov z výfukových plynov na zdravie.
Do výskumu vedci zapojili 119 ľudí nad 60 rokov, pričom časť z nich trpela ischemickou chorobou srdca alebo chronickou obštrukčnou chorobou pľúc. Dobrovoľníci sa v rámci experimentu dve hodiny prechádzali v pokojnom prostredí Hyde Parku, kde autá nejazdia a dve hodiny po rušnej a frekventovanej Oxford Street. Po prechádzke v Hyde Parku sa kapacita pľúc testovaných dobrovoľníkov výrazne zlepšila a pretrvávala ešte 24 hodín potom. Zdravotný efekt sa však po prechádzke v autami preplnenej Oxford Street nezopakoval. U účastníkov vedci zaznamenali len malé zvýšenie kapacity pľúc bez dlhotrvajúceho efektu.
Vyberajte si tiché miesta so zeleňou
Po prechádzke v zelenej časti veľkomesta sa tiež u zdravých ľudí znížila tuhosť artérií o 24 percent, u chorých o viac ako 19 percent. Po prechádzke v rušnej časti metropoly bol zdravotný efekt oveľa nepatrnejší – tuhosť artérií u zdravých ľudí sa znížila len o 4,6 percenta, u osôb s obštrukčnou chorobou pľúc o 16 percent a u ľudí s ischemickou chorobou srdca o 8,6 percenta. Rozdiely v percentách vedci dávajú do súvislosti s inými pôsobiacimi faktormi, napríklad hlukom.
Výsledky štúdie naznačujú, že prechádza na miestach, ktoré sú zelenšie a vzdialené ruchu mesta, má viac zdravotných benefitov než pohyb v uliciach zamorených znečisteným ovzduším. Vedci však vyzvali, aby sa ľudia nevzdávali pohybu, hoci aj v znečistených lokalitách, pretože výhody z neho prameniace sú zdravotne prospešnejšie ako nedostatok aktivity a pobytu na čerstvom vzduchu. Štúdia bola zverejnená v odbornom magazíne The Lancet.
Deväť z desiatich ľudí na svete dýcha znečistený vzduch
Sedem miliónov ľudí zomrie každý rok na celom svete v dôsledku zo znečisteného ovzdušia. Deväť z desiatich ľudí na celom svete dýcha vzduch nadmerne znečistený škodlivými látkami, ktoré môžu spôsobiť choroby vedúce k predčasnej smrti, varuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v novej správe.
WHO podľa nemeckého denníka Die Welt a agentúry DPA odhaduje, že toxické častice, ako sú sulfáty, dusičnany a sadze, sú zodpovedné za štvrtinu úmrtí na srdcové choroby a mozgovú príhodu, ako aj za 43 percent všetkých chronických obštrukčných ochorení pľúc a 29 percent prípadov rakoviny pľúc.
WHO rozlišuje medzi znečisteným vzduchom v interiéri a exteriéri. V interiéri jeho kvalitu zvyčajne zhoršuje dym z otvoreného ohňa a spaľovanie petroleja a dreva na varenie alebo svietenie. Asi tri miliardy ľudí nemajú podľa WHO vo svojich príbytkoch možnosť variť bez toho, aby produkovali dym. Vonkajší vzduch znečisťujú najmä priemyselné podniky, automobily a iné vozidlá. Vdychovanie takéhoto vzduchu privodí smrť približne 4,2 milióna ľuďom.
Najhorší vzduch je v Ázii
Viac ako 90 percent úmrtí sa vyskytuje v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, najmä v Ázii a Afrike. Vzduch je najmenej znečistený v oblastiach s vysokými príjmami - v Európe, USA, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande. Zlá je situácia v krajinách východného Stredomoria od Káhiry po Teherán, ale aj v Rijáde, Dauhe a Abú Zabí.
Najhorší na svete je vzduch v Ázii. Odhaduje sa, že každý rok zomierajú v dôsledku znečisteného ovzdušia viac ako dva milióny ľudí v juhovýchodnej Ázii. Rovnako je to v regióne západného Tichomoria, ktorý zahŕňa Japonsko, Čínu a susedné krajiny.
Najrizikovejšie sú veľké mestá
Na rozdiel od roku 2016 sú v správe WHO tentoraz zahrnuté údaje z 4300 miest v 108 krajinách (predtým 3000 miest). Smernica WHO uvádza, že meter kubický vzduchu môže v ročnom priemere obsahovať len desať mikrogramov jemných častíc (PM 2,5). V Európe sa táto hodnota v roku 2016 nedosiahla v žiadnom veľkom meste, pričom Madrid a Berlín vykázali okolo 20 mikrogramov, Paríž, Minsk, Bukurešť a Sofia 25-40 mikrogramov.
„V mnohých megamestách je úroveň znečistenia päťkrát vyššia ako odporúča WHO,“ povedala Maria Meirová, riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie pre verejné zdravie. „Znečistené ovzdušie ohrozuje nás všetkých. Najväčšie bremeno však nesú najchudobnejší ľudia žijúci na okraji spoločnosti,“ povedal generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus. Podľa neho je neprijateľné, že tri milióny ľudí, väčšinou žien a detí, stále dýchajú dym zo znečistených ohnísk vo svojich domoch.
Zvýšené riziko astmy aj rakoviny
Celková situácia sa pritom nezlepšuje. Už v štúdii uskutočnenej v rokoch 2008-2013 WHO zistila, že znečistený vzduch dýcha 90 percent svetovej populácie. Znečistenie ovzdušia je rozhodujúcim faktorom rozvoja rôznych neprenosných chorôb. Ľudia žijúci v znečistených oblastiach sú vystavení výrazne vyššiemu riziku vzniku astmy, kašľa, bronchitídy, kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny pľúc.
Ako pozitívny príklad sa v správe WHO uvádza hlavné mesto Mexika, ktoré sa rozhodlo zakázať do roku 2025 všetky súkromné dieselové autá a preferovať ekologickejšie vozidlá. Iné krajiny už implementovali plány, ktoré rozšírili prístup obyvateľov k elektrickej energii, takže už nemusia variť na otvorenom ohni.
Fotogaléria
emisie exhaláty ovzdušie znečistený vzduch
