Česká nezisková organizácia Arnika v spolupráci s Vysokou školou chemicko-technologickou v Prahe skúmala, či sa v prachu z bežných domácností a často navštevovaných verejných budov nachádzajú ťažké kovy ako ortuť, kadmium, arzén, chróm a olovo. Výsledok štúdie je znepokojujúci.
Českí odborníci zistili, že v budovách, v ktorých trávime viac ako dve tretiny svojho času, na náš organizmus pôsobia rizikové látky. Alarmujúci je najmä ich dopad na zdravie. Arnika v máji 2017 testovala 52 pražských budov (26 domácnosti a 26 verejných budov). Z porovnania výsledkov vyplýva, že Česi v uzavretých budovách vdychujú zhruba rovnaké množstvo ťažkých kovov ako v iných zahraničných krajinách.
Čítajte viac: Priberáte aj zo vzduchu? Vedci hovoria, že je to naozaj možné!
Koncentrácia ťažkých kovov v domácnostiach v niektorých prípadoch prekračovala stanovené normy pre pieskoviská, čo je zrejme spôsobené zvýšenou frekvenciou pohybu osôb, informovala v štúdii Arnika. Podľa výskumníkov bola markantná najmä koncentrácia olova, ktorá vo verejných budovách prekračovala limitnú hodnotu viac ako desaťnásobne. Experti predpokladajú, že nadlimitné olovo môže pochádzať aj z vnútorného vybavenia budov: „Mnohé z nich pochádzajú z prvej polovice 20. storočia. Interiéry verejných budov sú vybavené nábytkom a zariadením obsahujúcim vyššie množstvo olova, neboli tu možno odstránené olovnaté nátery a maľby, prípadne ich vybavenie s obsahom olova, napríklad niektoré výrobky z PVC,“ komentovali odborníci.
Prach je rezervoárom toxických látok
Významným rezervoárom toxických látok, ako sú aromatické uhľovodíky, dioxíny, brómované spomaľovače horenia a ťažké kovy, je prach v domácnosti. Posledné z menovaných sa v prírode vyskytujú bežne, ale do prostredia sú ťažké kovy uvoľňované práve vďaka ľudskej činnosti. Kadmium, olovo, ortuť, arzén a šesťmocný chróm patria medzi systémové toxické látky poškodzujúce celý rad orgánov už pri nízkych dávkach. „Okrem iného ide o látky bioakumulatívne, karcinogénne, poškodzujúce centrálnu nervovú sústavu, reprodukčný a hormonálny systém, tráviacu a vylučovaciu sústavu, krvotvorbu...,“ spresnili.
K zaťaženiu životného prostredia ťažkými kovmi prispieva aj ľudská činnosť, napríklad ťažba kovov, ich priemyselné spravovanie a použitie, spaľovanie fosílnych palív a odpadov. Znečisťujúce látky prenikajú do miestnosti vzduchom pri vetraní alebo sú dovnútra zanesené na obuvi alebo oblečení. Jedovaté častice sa do tela dostávajú najmä prostredníctvom dýchacej, tráviacej sústavy a pokožky.
Pri hlbokom nádychu vás nesmie štekliť v krku
K eliminácii prítomnosti ťažkých kovov v domácnostiach a budovách prispieva pravidelné upratovanie, nielen vysávanie prachu, ale takisto dôkladné umývanie namokro pomocou teplej vody. „Nezabúdajte na ťažko prístupné miesta, na ktorých sa pri prievane prach víri. Pri hlbokom nádychu v domácnosti by ste nemali nikdy cítiť šteklenie prachu v krku,“ radia vedci. Rovnako je nutné vyhýbať sa materiálom a výrobkom obsahujúcim ťažké kovy. Vyššia koncentrácia škodlivín v ovzduší domov ohrozuje najmä malé deti, ktorých organizmus je citlivejší, pretože ich kontakt s prašnou podlahou a okolím je oveľa intenzívnejší.
