Podceňované ochorenie ukazuje svoju moc: Chrípka má na svedomí milióny vyhasnutých ľudských životov

 

V súvislosti s nízkou úrovňou zaočkovanosti proti chrípke na Slovensku štartuje pod záštitou Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti (SEVS) projekt „Týždeň očkovania proti chrípke“, ktorý má za cieľ aktivizovať Slovákov k zvýšenej prevencii v tomto období. Ročne na Slovensku zomrie na následky chrípky v priemere 600 - 1 000 osôb aj napriek tomu, že očkovanie je plne hradené zdravotnými poisťovňami.

Čítajte tiež: Zvyk, ktorý vám môže zachrániť život: Zdravotné účinky pravidelnej konzumácie banánov

Osvetový aktivizačný projekt na podporu prevencie Týždeň očkovania proti chrípke bude prebiehať 16. – 20. októbra 2017. V tomto čase je v našich zemepisných šírkach obdobie, kedy sa môžeme očkovaním efektívne chrániť pred chrípkou tak, aby si organizmus stihol vytvoriť potrebné ochranné protilátky do začiatku sezónneho výskytu chrípky. Cieľom projektu je upriamiť pozornosť na dôležitosť očkovania a výhody, ktoré prináša, najmä rizikovým skupinám osôb.

Chrípku by sme nemali podceňovať

Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť kladie dôraz na zvýšenie informovanosti o rizikách vírusu, chrípka je totiž často zamieňaná s inými, menej závažnými vírusovými ochoreniami. Odborníci varujú pred podceňovaním chrípky, ktorá môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie ako je zápal prínosových dutín, stredného ucha, bakteriálny zápal pľúc, ale aj komplikácie postihujúce srdce (zápaly srdcového svalu a obalu), nervový systém, kŕče, zápal mozgu, Guillan-Barré syndróm, alebo môže spôsobiť zlyhanie chronicky chorých orgánov až úmrtie.

Štúdie dokazujú nárast výskytu akútneho infarktu myokardu a úmrtí v priebehu chrípkových epidémií. U gravidných žien môže dôjsť po infikovaní vírusom chrípky k pôrodu detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, k potratu, alebo k pôrodu mŕtveho plodu. Mnohí pacienti z rizikových skupín nezomierajú priamo na chrípku, ale na svoje dlhodobé chronické ochorenie, ktoré sa zhoršuje po prekonaní chrípky.

„Odhaduje sa, že v priebehu chrípkovej sezóny zomrie na následky sekundárnych komplikácií chrípky na Slovensku až 600 - 1 000 ľudí“, hovorí prezidentka SEVS prof. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD, MPH.

„Chrípka dokáže spôsobiť dlhodobé nepríjemnosti a komplikácie aj u inak zdravého človeka, preto by očkovanie malo byť samozrejmosťou. V tomto období vyzývame nielen pacientov, ale aj našich lekárov, aby venovali zvýšenú pozornosť prevencii. Všeobecní praktickí lekári by si mali počas chrípkovej sezóny vyhradiť čas pre chorých pacientov a čas na očkovanie pre zdravých pacientov počas ordinačných hodín“, hovorí prezident Slovenskej spoločnosti všeobecných a praktických lekárov (SSVPL) MUDr. Peter Makara.

Rizikové skupiny

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie proti chrípke najmä tehotným ženám, starším ľuďom nad 59 rokov, osobám žijúcim v kolektívnych zariadeniach, chronicky chorým pacientom (s ochorením dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, obličiek a močo-pohlavného systému, metabolickými poruchami vrátane cukrovky, s poruchami imunity vrátane AIDS a osoby po transplantácii orgánov), deťom od 6 mesiacov veku do 5 rokov a zdravotníckym pracovníkom.

Očkovanie tehotných žien

WHO radí tehotné ženy medzi osoby s najvyššou prioritou pre očkovanie proti chrípke. Ženy, ktoré ochorejú na chrípku počas tehotenstva sú vystavené 3 – 4 násobne vyššiemu riziku vzniku pneumónií a 2 - násobne vyššiemu riziku úmrtia ako ostatná populácia. Štatistiky ukazujú, že u tehotných  žien, ktoré prekonali chrípku, sú evidované častejšie potraty, predčasné pôrody, riziko nižšej pôrodnej hmotnosti a vyššie riziko hospitalizácie. Očkovanie gravidných žien je bezpečné a je odporúčané ženám vo všetkých štádiách tehotenstva. Očkovanie dojčiacich žien je rovnako vhodné, očkovaná matka chrípku neprenáša a chráni tak svojho novorodenca pred nakazením. Na Slovensku sú všetky očkovacie látky proti chrípke neživé, teda nie sú pre matku a plod nebezpečné.

Pacienti s respiračnými ochoreniami

Ohrozenou skupinou je aj široká škála pacientov s chronickými respiračnými ochoreniami, ako napríklad pacienti s astmou, alergiou dýchacích ciest, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), či inými pľúcnymi ochoreniami.

„Astmatici a pacienti s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc bývajú náchylnejší na respiračné infekcie a bývajú častejšie hospitalizovaní pre komplikácie chrípky ako zdraví ľudia. Očkovanie proti chrípke sa odporúča všetkým týmto pacientom, bez ohľadu na závažnosť alebo stupeň ich ochorenia, je pre nich bezpečné, účinné a nevyvoláva zhoršenie základného ochorenia“, konštatuje pneumológ MUDr. Štefan Laššán, PhD.

Chrípka a jej komplikácie sú zodpovedné aj za nadmerné hospitalizácie a úmrtia aj u pacientov s obštrukčnou chorobou pľúc. Očkovanie proti chrípke je spojené so znížením výskytu ochorenia o 60%, o 40% nižšou potrebou hospitalizácie kvôli zhoršeniu ochorenia a o 80% nižšou pravdepodobnosťou rozvoja zápalu pľúc ako komplikácie. Slovensko sa pritom radí na 2. miesto EÚ v počtoch úmrtí v dôsledku zápalov pľúc.

Prvý tréner cyklistickej hviezdy Peter Zánický: Prekvapilo ma, čo mali Saganovci na tanieri

Chrípka u pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami

U pacientov s ochorením ciev a srdca môže mať chrípka skutočne fatálne následky. V porovnaní so zdravým človekom môže byť kardiak prekonaním chrípky ohrozený na živote až 52- násobne. U pacientov, ktorí trpia súčasne kardiovaskulárnym a pľúcnym ochorením sa zvyšuje riziko úmrtia v dôsledku komplikácií chrípky až 435 – násobne. Ak kardiologický pacient ochorie na chrípku, ešte niekoľko týždňov po ochorení je vystavený dvojnásobne vyššiemu riziku infarktu.

Diabetici

Diabetes melitus oslabuje imunitný systém a zvyšuje riziko infekčných ochorení. Pacienti s touto diagnózou majú zníženú schopnosť sa proti vírusu brániť a aj samotný priebeh ochorenia je v ich prípade komplikovanejší ako u bežnej populácie. Pacienti s diabetom sú v súvislosti s chrípkou až šesťkrát častejšie hospitalizovaní a dvojnásobne je zvýšená aj smrtnosť na komplikácie chrípky. Chrípka spôsobuje dekompenzáciu diabetu, zvyšuje sa aj riziko infarktu myokardu, cievnej mozgovej príhody či iných akútnych komplikácií ochorenia.

Známy je historický prípad Leonarda Thompsona z roku 1922. Išlo o prvého pacienta, ktorému bol podaný inzulín. Ten pacientovi zachránil život, no diabetik o trinásť rokov neskôr umrel na následky komplikácií spojených s vírusom chrípky.

Onkologickí pacienti

Nesmierne dôležitá je aj ochrana pacientov s nádorovým ochorením, ktorí patria medzi vysoko ohrozenú skupinu ľudí. Pacienti, u ktorých je naplánovaná chemoterapia alebo rádioterapia, by sa mali očkovať minimálne 14 dní pred tým. Očkovanie počas imunosupresívnej liečby je neúčinné. Vakcinácia v chrípkovej sezóne sa špeciálne odporúča najmä pacientom pred ako aj po transplantácii krvotvorných buniek a orgánov.

Dôležitým spôsobom ochrany týchto pacientov je očkovanie predovšetkým členov rodiny a spolubývajúcich, s cieľom zníženia rizika prenosu ochorenia na pacienta, ktorý nemôže byť v určitom štádiu liečby očkovaný, tzv. cocooning stratégia.

„Očkovaný človek chrípku neprenáša a preto je onkologický pacient vystavený oveľa nižšiemu riziku nákazy, ak je jeho okolie proti chrípke chránené“, zdôrazňuje všeobecná lekárka MUDr. Soňa Ostrovská.

Seniori

Výkonnosť imunitného systému s narastajúcim vekom klesá, zhoršuje sa kvalita prirodzených bariér organizmu (koža, sliznica). Tieto zmeny sprevádza zvýšená náchylnosť na infekcie či nárast autoimunitných ochorení. V dôsledku znižovania schopností imunitného systému starší ľudia prekonávajú choroby ťažšie a liečba zvyčajne trvá dlhšie.

Klinický priebeh chrípky môže byť u starších ľudí atypický. Pre chrípku charakteristické príznaky ako horúčka a kašeľ nemusia byť nápadné, často dominuje len zhoršenie funkcie orgánov, vrátane mozgu. Medzi príznaky patrí aj zmätenosť, apatia, strata sebestačnosti a srdcovo-cievne komplikácie. Týmto pacientom sa odporúča najmä prevencia, ktorej súčasťou je aj pravidelné očkovanie proti chrípke a pneumokokom.

Zdravotnícki pracovníci

Zdravotníci predstavujú špecifickú rizikovú skupinu. Cieľom Svetovej zdravotníckej organizácie je dosiahnuť stopercentnú zaočkovanosť zdravotníckych pracovníkov, ktorí prichádzajú do priameho kontaktu s pacientmi. Slovensko sa radí medzi krajiny s najnižšou zaočkovanosťou zdravotníkov.. Ide o ľudí pracujúcich vo vysoko rizikovom prostredí a často s rizikovými pacientmi.

V niektorých štátoch je zavedená povinnosť takéhoto očkovania. Tento prístup dáva pacientov a profesionálnu etiku nad osobné preferencie. Podľa dostupných údajov z roku 2013 dosiahlo napríklad Francúzsko 76,9 %, Holandsko 63 % a v USA dosiahli úroveň 96 % na takých pracoviskách, kde bolo toto očkovanie požadované zamestnávateľom.

Chránime našich pacientov

Do svojho 3. ročníka vstupuje projekt SEVS na podporu očkovania zdravotníkov „Chránime našich pacientov, očkujeme sa proti chrípke“.

„Očkovaní lekári a sestry chránia očkovaním nielen svoje zdravie, ale vytvárajú bariéru pred šírením ochorenia na svojich pacientov, ktorí nie sú alebo nemôžu byť očkovaní“, popisuje princíp projektu prof. Krištúfková. 

Chrípka na Slovensku

Svetová zdravotnícka organizácia v záujme zachovania zdravia verejnosti odporúča 30% zaočkovanosť populácie. Slovensko sa zaviazalo splniť tento záväzok do roku 2017.

„V sezóne 2016/2017 malo záujem o očkovanie iba 4,4% zo všetkých obyvateľov, čo je jedným z najhorších výsledkov v rámci Európy a to aj napriek tomu, že očkovacie látky sú v plnej výške bez doplatku pacienta hradené všetkým poistencom, ktorí o očkovanie prejavia záujem“, konštatuje prof. Krištúfková.

Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva SR V Slovenskej republike bolo v sezóne 2016/2017 spolu hlásených 1 562 630 akútnych respiračných ochorení (ARO), čo predstavuje chorobnosť 57 262 zo 100 000 osôb.

V minuloročnej chrípkovej sezóne bolo zaznamenaných 31 prípadov SARI (ťažké akútne respiračné ochorenie), pravdepodobne spôsobené vírusom chrípky. Nie vždy sa však vírus chrípky u chorých podarí dokázať. Z týchto prípadov zomrelo 8 pacientov. Prítomnosť vírusu chrípky sa potvrdila u piatich zomrelých. U šiestich zomrelých bol prítomný aj rizikový faktor, išlo o ochorenie pľúc, hypertenziu, diabetes mellitus a obezitu. Zomreli však aj dvaja, pred ochorením na chrípku úplne zdraví ľudia. Ani jeden z pacientov, ktorí zomreli na SARI nebol očkovaný proti chrípke.

„Kancelária Zdravé mesto Bratislava sa zameriava najmä na aktivity, ktoré smerujú k zlepšeniu zdravotného stavu a životného štýlu obyvateľov Bratislavy, zlepšeniu životného a pracovného prostredia mesta. Stotožňujeme sa s cieľmi Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti a preto sme radi, že môžeme aj my podporiť projekt, ktorý môže prispieť k zníženiu dôsledkov chrípkových ochorení našich občanov," uviedla Mgr. Daniela Mesíčková – koordinátorka Kancelárie Zdravé mesto Bratislava.

O ochorení

Chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa šíri najmä počas sezónnych epidémií. Prenáša sa z človeka na človeka vzduchom, pri kašľaní a kýchaní. Genetické zmeny vírusu spôsobili na celom svete už niekoľko pandémií, kvôli ktorým zomreli milióny ľudí. Jediným preukázaným spôsobom, ako sa proti chrípke efektívne chrániť je očkovanie.

Chrípka je časté a závažné ochorenie, na ktoré nezaberá liečba antibiotikami, pretože je spôsobené vírusom. Má rýchly nástup, zachváti celý organizmus triaškou, bolesťami kĺbov a svalov a často má vážne zdravotné dôsledky. Existuje viac vírusov, ktoré spôsobujú nákazy dýchacieho systému a svojimi príznakmi môžu pripomínať chrípku. Ide o takzvané chrípke podobné ochorenia (CHPO) Odlíšiť od chrípky ich dokážeme len na základe laboratórnych vyšetrení. V čase chrípkovej epidémie však spôsobujú menej ako 20% všetkých ochorení. Okrem závažných ochorení, ako je chrípka a chrípke podobné ochorenia sa najmä v zimnom období stretávame s bežnými „virózami“, ktoré od chrípky môžeme odlíšiť na základe klinických príznakov. Očkovanie proti chrípke zabraňuje ochoreniam, ktoré spôsobujú vírusy chrípky.

Prejavy	Prechladnutie	Chrípka
Horúčka	Vzácne, najčastejšie do 38´	Zvyčajne nad 39´, pretrváva aj 3-4 dni
Začiatok ochorenia	Postupné rozvíjanie príznakov	Náhly
Bolesti hlavy	Vzácne	Veľmi úporné, často za očami
Bolesti svalov	Mierne	Často a výrazné
Únava a slabosť	Mierne	Môžu pretrvávať 2 a viac týždňov
Extrémne vyčerpanie	Nikdy	Môže byť veľmi silné
Nádcha	Často	Niekedy
Kýchanie	Často	Niekedy
Bolesť hrdla	Často	Niekedy
Kašeľ	Mierny	Často a výrazný, suchý