Antibiotická rezistencia je jedným z najpálčivejších medicínskych problémov 21. storočia. Niektoré baktérie získali takú odolnosť, že sú na ne krátke aj sofistikované lieky. Vedci si kladú naliehavú otázku, čo môže zachrániť svet pred zdravotnou katastrofou v podobe nezničiteľných vírusov. Britskí vedci tvrdia, že možno objavili „druhý penicilín“.
Antibiotickú rezistencia predstavuje závažnú hrozbu pre celé ľudstvu. Ak sa nepodarí vyvinúť účinný liek, do roku 2050 by mohlo na následky neliečiteľných infekcií či vírusov zomierať až desať miliónov ľudí ročne. Britskí vedci však tvrdia, že možno objavili spôsob, ako zabrániť šíreniu zmutovaných baktérií. Podarilo sa im vytvoriť látky, ktoré sú pri hubení mikroorganizmov silnejšie ako bežne dostupné antibiotiká. Čo je ešte zaujímavejšie, účinný liek sa im podarilo nájsť úplnou náhodou.
Čítajte viac: Známa pohlavná choroba zmutovala do desivej podoby: Zistili sme, že sa týka aj Slovákov
Výskumníci zo Salfordskej univerzity veria, že majú v rukách kľúč k vyriešeniu medicínskej hádanky, ktorou je hľadanie zbrane proti rezistentným baktériám. Paradoxne, podarilo sa im ho nájsť pri výskume rakoviny. Hľadali spôsob, ako zastaviť alebo spomaliť rast buniek zhubných nádorov a našli niečo iné, rovnako cenné – pri skríningu mitochondrií v rakovinových bunkách, ktorých energia poháňa patologický proces rastu nádorov.
Ako pre MailOnline povedal profesor Michael Lisanti, „mitochondrie a baktérie majú veľa spoločného“. Vedcom sa aktuálne podarilo vynájsť zlúčeniny, ktoré potláčajú činnosť mitochondrií. Vzápätí im v hlavách skrsla myšlienka, či by tieto látky nedokázali ničiť aj nebezpečné baktérie a zistili, že áno.
Nové protinádorové látky, ktoré vedci vytvorili za účelom klinického výskumu, by mohli byť aj potenciálnymi antibiotikami. Účinne totiž likvidujú široké spektrum piatich typov bežných baktérií, vrátane obávaných Streptococcus, Pseudomonas , E. coli a Staphylococcus aureus (MRSA). Takisto zistili, že zabíjajú aj patogénne kvasinky druhu Candida albicans. Svoj náhodný objav vedci prirovnávajú k experimentom Alexandra Fleminga, „vynálezcovi“ penicilínu. Podrobnejšie informácie o výskume boli publikované na stránke Salfordskej univerzity.
