Potravinové nákazy: Nepokazte si leto salmonelózou, ochorieť môžete aj z domácich vajíčok!

Potravinové nákazy nie sú v lete ničím výnimočné. Medzi tie najčastejšie patrí salmonelóza.
Zdroj: profimedia.sk
2016-07-19 19:00:00

Leto prináša okrem vytúženého oddychu aj zvýšené riziko viacerých alimentárnych nástrah, číhajúcich na človeka zo strany zvierat. Ide o zoonózy (choroby zvierat prenosné na človeka), ktoré stále predstavujú riziká aj pre populáciu Slovenska, no nie sú vyššie, ako v iných európskych krajinách.

Preto je dobré, aby občania boli informovaní a poznali riziká týchto nákaz, ako aj spôsoby prevencie, skorej diagnostiky a liečby, ktoré sú základom ochrany zdravia obyvateľstva.

„Zoonózy sú nákazy, ktoré súvisia so životom človeka a zvierat a prenášajú sa zo zvieraťa na človeka, alebo prostredníctvom rôznych ďalších faktorov prenosu. Rokmi výskyt niektorých z nich mierne klesá, lebo sa zlepšujú podmienky v chove zvierat, v poľnohospodárstve, technologické postupy, navyše keď ľudia dodržiavajú určité princípy, súvisiace s týmto problémom viac ako v minulosti. Dnes je v tomto smere situácia omnoho lepšia, ako pred 30- 40 rokmi. Zoonózy reprezentuje široká škála chorôb, ktoré sa prenášajú rôznym spôsobom a pri prenose sa uplatňujú rôzne  zvieratá priamo alebo a výrobky z nich,“ uvádza do problematiky týchto typov ochorení vedúca Oddelenia epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva MUDr. Viera Morihladková. 

Vedie salmonelóza 

Najčastejšou zoonózou v SR je salomonelóza, ktorej výskyt od 1998 systematiky klesá. Napriek tomu však ostávajú salmonelózy zoonózou s najvyššou chorobnosťou - v roku 2015 bolo hlásených v celej SR 5 103 prípadov t.j 94,13 na 100-tisíc obyvateľov.

Mení sa však charakter epidémií - klesajú v zariadeniach spoločného stravovania a naopak, pribúdajú menšie a rodinné epidémie, ktorých spoločným menovateľom je podceňovanie tepelnej úpravy jedál, pripravovaných z vajec, alebo z hydiny. Traduje sa totiž nesprávny názor, že domáce vajcia nemôžu byť kontaminované salmonelou. Domáce sliepky však žijú tiež v nejakom prostredí, ktoré naň pôsobí, môžu prísť do  kontaktu s hlodavcami, či výlučkami vtákov, čo sú rezervoáre salmonelózy v prírode, a tak sa dostávajú do domácich chovov. Ani takéto vajce nie je bezpečné.

Z epidémií v posledných rokoch dominujú práve rodinné domáce epidémie, kde sa z domácich vajec pripravujú majonézy na šalát zo surových vajec, alebo sa pridávajú surové žĺtok do krémov, či surové bielko, aby sa nadľahčilo cesto.

Čo je kampylobakterióza? 

Druhou významnou a vysoko frekventnou zoonózou v SR je kampylobakterióza,  ktorá sa prenáša alimentárnou cestou podobne ako salmonelóza. Ako faktor prenosu tu najmä hydina a výrobky z ovčieho nepasterizovaného mlieka.

Na rozdiel od salmonelózy výskyt tohto ochorenia má stúpajúci charakter. V r. 2015 bolo hlásených 7 040 prípadov a v tomto roku už 2506 prípadov.  Za touto chorobnosťou je pravdepodobne premorenosť hydiny, krížová kontaminácia pri príprave jedál, ale aj stále zlepšujúca sa laboratórna diagnostika.

Podľa MUDr. Morihladkovej evidujeme v SR aj ďalšie zoonózy, ktoré sa u nás vyskytujú v súčasnosti ojedinele. Napríklad tularémia (zajačia nemoc) - má trvalú endemicitu (endémia - opakovaný výskyt choroby v určitom kraji, regióne) v Nitrianskom kraji, kde je aj roky  najvyšší chorobnosť, ale aj tam klesá.

„Kým v minulosti to bola choroba profesionálov poľnohospodárov, v súčasnosti ju zaznamenávame u drobnochovateľov - napijú sa napr. z nechránených studničiek, ktoré sú kontaminované močom zvierat. Podobne  sa prenáša aj leptospiróza, nákaza, ktorá sa v minulosti pomerne často v SR vyskytovala. Nemá až taký endemický charakter, ako tularémia ale sa vyskytuje prakticky na celom Slovensku. Ich výskyt tiež klesá,  sú však postihnutí nielen  profesionálne exponovaní ľudia, ale predovšetkým drobnochovatelia a turisti,“ konštatuje MUDr. Morihladková.

Veľmi závažnou zoonózou je besnota, ktorá sa naposledy v SR vyskytla v r. 1990.

„Treba však o nej hovoriť, lebo na Slovensku sa podarilo vďaka orálnej vakcinácii líšok obmedziť cirkuláciu vírusu u rezervoárových zvierat. Vlastne sa robí trvalý prieskum - uhynuté zvieratá sa vyšetrujú na besnotu a ostatných 7 rokov nebol zaznamenaný výskyt u divo žijúcich, ani u doma chovaných zvierat. Riziko pre človeka sa tým pádom významne znížilo. Nedá sa to však považovať za stav trvalý - zvieratá nepoznajú  žiadne hranice a teda riziko zavlečenie môže byť veľmi rýchle, lebo okolité krajiny nemajú až takú dobrú situáciu. Priemer chorobnosti za ostatných päť rokov je  takmer 17 prípadov na 100-tisíc obyvateľov,“ dodáva MUDr. Morihladková.

Ćítajte tiež: Robíte niektorú z týchto vecí aj vy? Na účinky dezodorantu potom môžete zabudnúť! 

Fotogaléria

2016-07-19 19:00:00  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: Tlačová správa

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia