Ženy oveľa častejšie liečia svoje stresové problémy liekmi ako muži. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pri príležitosti Svetového dňa duševného zdravia uskutočnil Inštitút stresu pre zdravotnú poisťovňu Dôvera.
"Prieskum sme urobili v 24 mestách počas Festivalu zdravia v auguste a septembri na vzorke 1011 ľudí rôzneho veku, ktorí prejavili záujem o test. Zisťovali sme stresové skóre, telesný a psychický stres i stresovú odolnosť," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave psychológ Karol Kováč z Inštitútu stresu.
Najhoršie výsledky dosiahli ľudia tesne pred dôchodkom, vo veku 50 až 64 rokov. Aj preto, že sú vystavení najväčšiemu stresu a ich schopnosť zvládnuť stresové situácie je najslabšia. Nárast duševných ochorení evidujú aj u 31- až 40-ročných ľudí. Naopak 18- až 29-roční majú najlepšie výsledky v odolnosti proti stresu.
Podľa riaditeľky odboru liekovej politiky Dôvery Moniky Lainczovej zo štatistík za ostatné štyri roky sa jednoznačne zistil stúpajúci nárast výskytu duševných ochorení aj používania liekov proti stresu u ich poistencov, ktorých je takmer 1,5 milióna. Kým v roku 2011 duševným ochorením trpelo takmer 139.000 ľudí, vlani to už bolo viac ako 146.000. Z toho výrazne, takmer dvojnásobne prevyšujú ženy. Za uvedené obdobie vzrástlo aj množstvo používaných predpísaných liekov z 988.551 za rok 2011 na vlaňajších 1.073.236 balení. Náklady na lieky pre poisťovňu stúpli z 10,9 milióna eur (2013) na minuloročnú hodnotu 11,26 milióna eur.
"U žien a mužov je rozdielny prístup k riešeniu svojich psychických problémov. Ženy oveľa častejšie navštevujú lekára, neváhajú ísť aj k psychiatrovi. Muži sa skôr utiekajú k alkoholu alebo iným návykovým látkam," zdôvodnila Lainczová.
Stresovým ochoreniam sa dá predchádzať pohybovými aktivitami, zdravým životným štýlom aj preventívnymi prehliadkami u lekára.
Ako to vyzerá v psychiatrických zariadeniach?
Počet hospitalizácií v psychiatrických ústavných zariadeniach stále stúpa. Oproti roku 2013 ich bolo o 405 viac a oproti roku 2005 je to až o 5280 hospitalizácií viac. Vyplýva to zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré aj v tomto roku vydalo štatistický prehľad Psychiatrická starostlivosť v SR.
Obľúbený zázvor nie je pre všetkých: Vyvarujte sa ho skôr, ako vám ublíži!
V psychiatrickej ambulantnej liečbe bolo v uplynulom roku spolu vyšetrených 382.665 osôb (57,2 percenta žien), čo predstavuje nárast o 2,5 percenta oproti predchádzajúcemu roku. Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 64.365 osobám, čo je o 8,9 percenta viac ako v roku 2013. Najčastejšou príčinou ambulantnej liečby boli afektívne poruchy (26,5 percenta vyšetrených osôb) a neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (21,4 percenta) s prevahou žien v obidvoch skupinách ochorení, a to s podielom 69 percent a 66 percent.
Najvyšší počet osôb s novozistenou psychickou poruchou v prepočte na 10.000 obyvateľov kraja bol v ambulanciách Košického (145,9), Bratislavského (145,8) a Trenčianskeho kraja (137,8). Naopak, najmenej nových pacientov vykázali ambulancie Nitrianskeho (84,6) a Trnavského kraja (87,6).
S podozrením na ohrozenie násilím bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 1033 osôb (348 mužov a 685 žien), čo je oproti roku 2013 nárast o 249 osôb. Vo vekovej skupine do 18 rokov to bolo 105 prípadov.
Počet hospitalizácií u detí do 14 rokov bol 1274 (821 chlapcov a 453 dievčat). Poruchy správania a emočné poruchy tvorili viac ako polovicu zo všetkých hospitalizácií detí. Nasledovali neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (13,6 percenta) a 12,8 percenta prípadov tvorili prípady duševnej zaostalosti.
Z celkového počtu 44.010 hospitalizácií bolo 16.129 pacientov prijatých do ústavnej psychiatrickej liečby vôbec prvýkrát v živote a počet opakovaných prijatí dosiahol 10.435 v sledovanom roku. Podľa pracovného stavu boli najčastejšie prijatí do ústavnej psychiatrickej liečby u mužov – nezamestnaní (8261) a u žien – invalidné dôchodkyne (5328).
Najvyšší počet hospitalizácií podľa trvalého bydliska pacienta bol v Košickom (9291) a Prešovskom (6439) kraji a najmenej v Trnavskom kraji (3569).
Nápoj, ktorý zatočí s jesennou chrípkou: Nebudete ho chcieť prestať piť!
Desivé prognózy
Globálne trpí duševnými poruchami asi 450 miliónov ľudí a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že jeden zo štyroch ľudí na svete bude trpieť mentálnymi alebo neurologickými poruchami v určitom bode ich života. Táto nelichotivá štatistika tak celosvetovo umiestňuje duševné poruchy na štvrté miesto chorobnosti a invalidity. Podľa najnovších štatistík v krajinách EÚ až 38,2 percenta (skoro 165 miliónov ľudí) zažilo aspoň jednu z duševných porúch v minulom roku. Medzi najčastejšími diagnózami boli poruchy úzkosti (14 percent), nespavosť (7 percent), depresia (6,9 percenta) a somatoformné poruchy (6,3 percenta). Závislosť od alkoholu a drog, porucha pozornosti s hyperaktivitou ADHD a demencia boli tiež rozšírené.
Odhady vo vekovej kategórii nad 60 rokov hovoria, že približne 15 percent ľudí vo veku nad 60 rokov trpí nejakou duševnou poruchou. Napríklad demencia, ktorou trpia hlavne starší ľudia, postihuje až 35,6 milióna ľudí celosvetovo. Podľa predpovedí celkový počet ľudí s demenciou sa každých 20 rokov zdvojnásobí, a to na 65,7 milióna v roku 2030 a na 115,4 milióna v roku 2050.
Bez lekárskej pomoci kvôli hanbe
NCZI pripomína, že liečba duševných porúch je dostupná, avšak podľa štúdií takmer dve tretiny ľudí s týmito ochoreniami nikdy nevyhľadajú lekársku pomoc, a to najmä pre obavy z možnej diskriminácie alebo hanbe aj napriek vynikajúcim prognózam liečby. Napríklad viac ako 80 percent ľudí so schizofréniou môže byť bez relapsov na konci jedného roka liečby a až 60 percent ľudí s depresiou sa môže zotaviť pri správnej kombinácii antidepresív a psychoterapie.
Duševnému zdraviu je venovaný aj 10. október, čo je Medzinárodný deň duševného zdravia. Hlavným heslom tohto ročníka je "Dôstojný život pre ľudí s duševnými poruchami".
Čítajte tiež: Ako vyčistiť tepny za 40 dní? Koniec vysokého cholesterolu v krátkom čase!
