Pripomína chrípku, pritom je oveľa nebezpečnejšia: Spoznajte nenápadné ochorenie!
Zdroj: profimedia.sk
Meningitída sa prenáša najmä kvapôčkovou infekciou, spôsobuje hnisavé zápaly mozgových blán. Príznaky sú podobné chrípke, pacienti im teda nevenujú pozornosť. Výskyt je nízky, avšak následky sú v niektorých prípadoch smrteľné.
Medzinárodné združenie organizácií bojujúcich proti meningitíde CoMO (The Confederation of Meningitis Organisations) vyhlásilo 24. apríl za Svetový deň boja proti meningitíde. Cieľom je upriamiť pozornosť na existenciu ochorenia, ktorého výskyt je síce relatívne nízky, jeho následky však často bývajú tragické. Pacienti môžu prísť o končatiny, mať problémy so sluchom alebo trpieť epilepsiou. V najhorších prípadoch nastáva smrť.
Následky sú fatálne
Baktéria Neisseria meningitidis, ľudovo nazývaná meningokok, sa prenáša len medzi ľuďmi kvapôčkovou infekciou, teda kašľom, nádchou, bozkávaním a iným úzkym kontaktom. Je citlivá na slnečné svetlo, dezinfekčné prostriedky aj vysychanie, na vzduchu rýchlo hynie, avšak dobre znáša nízke teploty. Meningokok vyvoláva najmä hnisavé zápaly mozgových blán a meningokokovú sepsu - otravu krvi.
Zápal mozgových blán má v prvých hodinách príznaky, ktoré môžu signalizovať mnohé ochorenia, preto je ťažko rozpoznateľný. Vysokú horúčku s rýchlym nástupom sprevádza zimnica, nevoľnosť, vracanie a bolesti hlavy. Meningokoková infekcia sa v počiatočnom štádiu môže prejavovať aj podráždenosťou, únavou, bolesťami hrdla, nádchou, studenými končatinami, sťaženým dýchaním alebo abnormálnou farbou kože.
Otestujte sa doma
K týmto prejavom sa neskôr môžu pridružiť svetloplachosť, stuhnutosť šije a škvrny na koži, takzvané petéchie. Na rýchlu amatérsku diagnostiku, či ide alebo nejde o petéchie sa dá použiť Tumblerov test pohárom. Stačí pritlačiť priehľadný sklenený pohár o kožu a ak petéchie nezmiznú, ide o meningitídu. V takom prípade treba ihneď vyhľadať lekársku pomoc.
„Ľudia by nemali podceňovať prevenciu, môžu sa dať napríklad zaočkovať. Keď už sa u nich objavia príznaky tohto ochorenia, je dôležité, aby vyhľadali lekára a aby si všímali hlavne svoje končatiny. Znie to zvláštne, ale drobné petéchie a zakrvácania sa objavujú najmä na nohách v okolí členkov či na priehlavkoch. Treba si všímať svoje telo a v prípade zmien utekať k lekárovi,“ upozornila infektologička Katarína Holečková.
Príznaky podobné chrípke
„Myslím si, že je dôležité, aby ľudia vedeli, že tá choroba existuje a že nie všetko, čo sa tvári ako chrípka, sa môže skončiť ako chrípka, ale môže sa vyvinúť až do takéhoto závažného ochorenia. Odporučila by som každému, kto má strach o seba alebo o svoje deti, aby sa dal zaočkovať. Existujú proti tomu vakcíny,“ vyjadrila sa pre agentúru SITA 43-ročná Andrea Brzobohatá, ktorú meningitída pripravila o nohy.
„Keď už človek ochorie, je dôležité, aby sa nevzdal. Treba sa snažiť ísť ďalej a dávať si malé ciele a plniť ich. Na to, že som sa musela učiť chodiť s protézami, som si zvykla, pretože nič iné mi nezostávalo, pokiaľ som nechcela skončiť na vozíčku. Musela som to prijať. Je samozrejmé, že niekedy to bolí a niekedy je to nepríjemné, ale iná možnosť neexistuje. Idem ďalej!“ prezradila Brzobohatá.
Ako totiž priznala, o tejto chorobe mala iba minimálne informácie.
„Keby som bola informovaná o tom, ako sa táto choroba prejavuje, vedela by som rýchlejšie reagovať a možno to nemuselo dopadnúť tak ako dopadlo. Môj život by vyzeral inak,“ uzavrela Brnianka, ktorá okrem spomínanej webstránky založila aj občianske združenie No Foot No Stress na pomoc ľuďom po amputácii dolných končatín.
Meningokok cirkuluje v populácii a prenášať ho môžu aj zdraví ľudia, ktorých pred prepuknutím ochorenia chráni imunitný systém. Môžu byť však nebezpeční pre svoje okolie.
„Nosičstvo sa u nás nelieči. Nosičov je veľmi veľa a sérotypy sa môžu meniť. Rieši sa až situácia, keď sa prejavia príznaky ochorenia. To, či je niekto nosič, sa zisťuje náhodne. Pretrváva to rôzne dlho, zväčša sa na to príde pri vyšetrení. Nerobí sa na to špeciálna prevencia,“ doplnila Holečková.
Rizikovými skupinami sú deti aj mládež
Najohrozenejšou skupinou sú deti do štyroch až piatich rokov života, keďže ich imunitný systém nie je dostatočne silný, aby chránil organizmus pred závažnými infekciami. Ďalšou výrazne ohrozenou skupinou je dospievajúca mládež. Práve tí sú podľa odborníkov náchylnejší na správanie, ktoré môže vyčerpávať imunitný systém, ako je nadmerné zaťažovanie organizmu ponocovaním, nadmernou fyzickou záťažou, nedostatkom spánku prípadne ďalšími faktormi ohrozujúcimi zdravie.
V ohrození sú aj ľudia žijúci v komunitách. Ide napríklad o mladých ľudí na internátoch. Pozor by si podľa odborníkov mali dať aj cestovatelia. V niektorých oblastiach sveta ako napríklad v Afrike, na Blízkom východe alebo v juhovýchodnej Ázii je možnosť prísť do kontaktu s meningokokom omnoho vyššia než v Európe. Existuje totiž viacero skupín týchto baktérií, ktoré sa označujú písmenami a majú nerovnaké rozšírenie po svete.
Čítajte tiež: Na trhu chýba očkovacia vakcína proti pneumokokom: Je dôvod na paniku?
