Každý pracujúci Slovák zaplatil v minulom roku na „bezplatné“ zdravotníctvo priemerne 1 961 eur. Vyplýva to z údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, na ktoré upozornilo Združenie zdravotných poisťovní SR (ZZP). Pri vlaňajšej 805-eurovej priemernej mzde tak priemerný Slovák pracoval 2,5 mesiaca len na zaplatenie „bezplatného“ zdravotníctva. Spomínaná suma zahŕňa zaplatené zdravotné odvody, priame platby pacientov v lekárni či na pohotovosti a dane na poistné za poistencov štátu.
Ako uvádza ZZP, vďaka systému solidarity získala Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má chorľavejší kmeň poistencov, v roku 2012 takmer 120 miliónov eur navyše, na čo sa jej poskladali obe súkromné zdravotné poisťovne.
V čom je problém?
Problémom podľa prezidentky ZZP Kataríny Kafkovej nie je samotné financovanie, ale efektivita vo vynakladaní finančných prostriedkov a ich prísnejšia kontrola, z čoho by profitoval práve pacient.
"Za dverami poisťovní sa kontrola finančných tokov končí, a preto sme svedkami napríklad neštandardných obstarávaní v nemocniciach,“ dodáva K. Kafková.
Pre obstarávanie v nemocniciach je podľa ZZP typické, že sa do súťaže prihlási len jeden uchádzač, čo zvyšuje konečnú cenu nákupu. Práve tu je podľa ZZP priestor na hľadanie úspor a efektívnejšie hospodárenie.
Aké práva by mal mať pacient?
Politici by sa mali podľa ZZP venovať systémovej reforme zdravotníctva, ktorá by smerovala k naplneniu práva pacienta na kvalitnú starostlivosť.
"Pacient by mal vedieť, ktorí poskytovatelia sú kvalitní. Zdravotné poisťovne vyhodnocujú kvalitatívne indikátory jednotlivých zariadení, ale nadstavbou by bolo, ak by mal k dispozícii podrobnejšie informácie, napríklad o vzdelaní a praxi lekárov, vybavení ambulancií a nemocníc, či výsledkoch liečby v danom zariadení,“ dodáva K. Kafková.
Podľa ZZP by mal byť pacient tiež priamo zapojený do rozhodovacieho procesu a mal by vedieť, čo za peniaze, ktoré odvádza, dostane. Má právo byť informovaný o pravidlách a nárokoch, ktoré sa jeho ochorenia týkajú.
"Prevencia, a najmä uvedomovanie si významu prevencie, na Slovensku ešte stále zaostáva za inými krajinami. Istou formou je napríklad aj rozvoj individuálneho poistenia, v rámci ktorého si poistenec vyberá presne podľa svojich potrieb a zdravotných problémov aj poistku,“ dodáva K. Kafková.
