Zdrvujúce zistenie o následkoch diétovania: Po tejto správe vám začne škvŕkať v bruchu!

2018-03-23 16:00:00

Všetky diéty pôsobia len krátkodobo. Podľa neurovedca Michela Desmurgeta získa až 95 percent ľudí do dvoch až piatich rokov svoju pôvodnú váhu späť. Dôvodom nie je nedostatok vôle, ale fyziológia. Telo totiž v skutočnosti schudnúť nechce a ešte dva roky po diéte produkuje hormón hladu.

Telo je neschopné rozlišovať medzi nedobrovoľným hladovaním a vedome dodržiavanou diétou s nízkym príjmom kalórií, uvádza francúzsky denník Le Figaro. Prvé týždne je organizmus prekvapený, a preto rýchlo chudneme, ale potom má len jeden cieľ: obnoviť svoje zásoby. Strach z hladu, ktorý je zapísaný v našich génoch, víťazí. Je veľmi ťažké zabrániť tomu, aby sa celá metabolická mašinéria neprispôsobila a nekládla tuhý odpor chudnutiu. Hlad je jedným z jej prostriedkov.

Čítajte viac: Trend menom bezlektínová diéta: Toto si o nej myslí expertka na zdravú výživu

V štúdii zverejnenej na stránkach American Journal of Physiology Endocrinology and Metabolism nórski a dánski vedci vysvetľujú, že obrana organizmu proti obmedzeniam je nielen účinná, ale aj vytrvalá. Ešte dva roky po tom, ako 35 dospelých trpiacich ťažkou obezitou držalo nízkokalorickú diétu, vykonávalo fyzickú aktivitu, radilo sa so psychológmi a nutričnými poradcami a zhodilo v priemere 11 kilogramov, mali všetci stále hlad.

Čítajte viac: Prekvapivý záver výskumu obezity: Slováci majú oproti iným Európanom jednu výhodu

Hormón hladu

Hladina hormónu hladu grelínu, ktorý uvoľňuje žalúdok pri chudnutí, zostávala stále nadpriemerná, a pacienti stále pociťovali hlad. „Všetci majú tento hormón, ale keď ste obézni a schudnete, hladina tohto hormónu rastie,“ vysvetľuje Catia Martinsová z Lekárskej fakulty Nórske univerzity vied a techniky, ktorá štúdiu viedla. Pri rovnakej váhe bude mať bývalý obézny väčší hlad než ten, kto diétu nedržal a neschudol. Jeho hladina grelínu je zvýšená.

„To je jeden z rizikových faktorov opätovného priberania na váhe,“ potvrdzuje profesor Jean-Michel Lecerf z Pasteurovho inštitútu v Lille. „Táto štúdia vysvetľuje, že je potrebné mať skromné ciele pokiaľ ide o obezitu a dávať prednosť postupnému zhadzovaniu kilogramov pred rýchlym chudnutím. Ak sa pacientovi podarí prerušiť zvyšovanie váhy, je to už prvý úspech,“ dodáva.

Podľa Michela Desmurgeta štúdia ukazuje, aké silné sú fyziologické mechanizmy nášho tela. „Dokonca aj pri miernom schudnutí (o menej ako osem percent telesnej váhy) telo pokračuje v kladení odporu ešte ďalšie dva roky,“ hovorí.

Hovorí sa, že rýchlo zhodené kilogramy sa dajú rýchlo nabrať späť. Austrálski vedci chceli túto skutočnosť overiť. Podrobili 200 osôb sčasti intenzívnej a rýchlej diéte, sčasti miernejšej, postupnej diéte. Cieľom bolo, aby tieto osoby zhodili asi 15 kilogramov. Intenzívna diéta znamenala denný kalorický príjem o 60 percent nižší ako pri bežnom stravovaní. Tí, ktorí držali pomalú diétu, jedli denne len o 25 percent kalórií menej, než je priemerný príjem. Účastníci intenzívnej diéty dosiahli vytúžený cieľ za tri mesiace, zatiaľ čo tí, ktorí držali miernejší diétu, až za deväť mesiacov. Za dva a pol roka pribrali zhodené kilogramy tri štvrtiny účastníkov z prvej skupiny a polovica osôb z druhej skupiny. Zdá sa, že na opätovné pribratie na váhe nemá vplyv len rýchlosť chudnutia, ale tiež to, o koľko je znížený kalorický príjem. Aby sme „oklamali“ mozog, je teda potrebné veľmi pozvoľna obmedzovať množstvo jedla a zvyšovať fyzickú aktivitu.