Neznášanlivosť lepku patrí medzi najčastejšie potravinové intolerancie. Citlivosť na lepok, ktorá môže vyústiť do celiakie, sprevádzajú bolesti brucha, plynatosť, hnačky, únava a veľa ďalších nepríjemných príznakov. Z najnovšej vedeckej štúdie však vyplýva, že vinníkom problematického trávenia v skutočnosti nemusí byť lepok.
Štúdia nórskej University of Oslo a austrálskej Monash University zverejnená v odbornom magazíne Gastroenterology vnáša nové svetlo do vnímania intolerancie gluténu (lepku). Citlivosť na lepok trápi podľa odhadov až trinásť percent ľudí, ktorí tvrdia, že majú po konzumácii niektorých potravín, ako je pečivo či cestoviny, nafúknuté brucho a jedlo nedokážu dobre stráviť. Celiakiu, ktorá je závažnou autoimunitnou reakciou organizmu, však lekári diagnostikujú len jednému percentu z nich.
Čítajte viac: Šéfkuchár prezradil tajomstvo správneho výberu chleba: Už nikdy viac nafúknuté brucho!
Podľa výskumníka Petra Gibsona z Monash University vinia za svoje problémy s trávením lepok aj ľudia, ktorí celiakiou netrpia. Veria, že sú naň citliví. Keď totiž prestanú konzumovať pšenicu a produkty obsahujúce lepok, príznaky celiakie sa u nich začínajú vytrácať – tak prezentujú svoje skúsenosti. Ako však pre New Scientist prízvukoval Gibson, táto hypotéza o škodlivosti lepku môže byť nesprávna, pretože citlivosť na glutén je stále kontroverznou témou.
Niektoré výskumy poukázali na to, že u pacientov, ktorým nebola diagnostikovaná celiakia, sa príznaky po konzumácii jedla s lepkom a bez neho nelíšili. Závery minulých štúdií potvrdzuje aj tá posledná. Podľa vedcov môžu byť za tráviace ťažkosti zodpovedné oligosacharidy zvané fruktány, ktoré sa nachádzajú v pšenici, jačmeni, raži a iných rastlinných produktoch.
Zmena stravovacieho trendu?
Do výskumu nórskych a austrálskych vedeckých tímov bolo zapojených 59 dobrovoľníkov - neceliatikov, ktorí preferovali bezlepkovú diétu a verili, že sú citliví na prítomnosť gluténu v strave. Účastníkov výskumníci požiadali, aby týždeň jedli špeciálne cereálne tyčinky. Tretina z nich obsahovala lepok, ďalšia časť fruktány a zvyšok neobsahoval ani jednu z týchto zložiek. Dobrovoľníci však nevedeli, ktorý typ tyčiniek dostali a výsledky boli prekvapujúce.
Paradoxne, tyčinky s obsahom gluténu, podobne ako tyčinky bez problematických zložiek, výrazne nenarúšali trávenie. Naopak, ako dráždivé sa ukázali byť práve fruktánové tyčinky. Na plynatosť sa po nich sťažovalo o 15 percent viac dobrovoľníkov a iné gastrointestinálne príznaky hlásilo o 13 percent viac účastníkov oproti ostatných kontrolným skupinám.
Podľa odborníkov môžu výsledky štúdie zmeniť stravovací trend „bezlepkovej diéty“, pretože skutočnou príčinou tráviacich problémov by mohli byť fruktány, nie lepok. Ak sa tento predpoklad potvrdí, obchody by sa mohli špecializovať na predaj potravín s nízkym obsahom fruktánov bez toho, aby museli potraviny ochudobňovať o glutén. Bezlepková diéta je totiž jedným z rizikových faktorov rozvoja cukrovky 2. typu. Bezlepkové potraviny obsahujú viac sacharidov, vďaka čomu majú aj vyšší glykemický index.
