Trend menom bezlektínová diéta: Toto si o nej myslí expertka na zdravú výživu

Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock.com
2017-10-24 11:59:00

Lektín patrí spolu s gluténom medzi rastlinné bielkoviny, ktoré telo nedokáže efektívne spracovať. Odborníci na výživu ho preto dávajú do súvislosti s tráviacimi problémami, ktoré môžu vznikať v dôsledku toxického pôsobenia tejto látky. Je však snaha o vylúčenie lektínu zo stravy skutočne dobrým krokom? Na to sme sa spýtali doktorky Alžbety Béderovej, známej výživovej špecialistky.

 

Vyšší podiel lektínu obsahujú predovšetkým obilné zrná (napríklad pšenica), ryža, strukoviny, vajcia, zemiaky, ale aj niektoré druhy zeleniny ako kukurica, paprika či rajčiny. Vedci predpokladajú, že lektín je obrannou látkou rastlin a plodín pred záškodným hmyzom. Ukázalo sa však, že môže mať negatívny vplyv aj na zdravie človeka. Plodiny s vysokým obsahom tejto látky sa správajú ako antinutrienty, teda zabraňujú vstrebávaniu niektorých živín. Lekári ich tiež spájajú s autoimunitnými ochoreniami, napríklad s celiakiou.

Čítajte viac: Šéfkuchár prezradil tajomstvo správneho výberu chleba: Už nikdy viac nafúknuté brucho!

Podľa odborníkov síce môže byť nadmerné množstvo lektínu v prijímanej potrave príčinou zápalov, alergií, bolestí kĺbov či zvýšenej únavy, ale malé množstvá lektínu, naopak, pomáhajú upraviť trávenie, dokonca sa predpokladá, že môžu spomaliť rýchlosť množenia rakovinových buniek, uvádza Medicalnewstoday.com. Experti na výživu sa vo všeobecnosti zhodujú, že snaha o vylúčenie lektínu zo stravy nemusí byť najzdravším krokom.

Názor výživovej špecialistky

„Lektíny sú rôznorodé bielkovinové zložky potravín neimunitného pôvodu, ktoré dokážu špecificky viazať voľné aj viazané cukry na glykoproteínoch alebo glykolipidoch. Nemajú enzymatickú aktivitu a nepodporujú chemické reakcie, do dejov zasahujú len ako špecifický vyhľadávač, napríklad pri imunitných reakciách. Prvé lektíny (aglutiníny) boli pozorované pre ich schopnosť zrážať červené krvinky (aglutinovať),“ hovorí doktorka Alžbeta Béderová, špecialistka na zdravú výživu.

Okrem rastlinných lektínov, ktoré sú v strave najfrekventovanejšie a nachádzajú sa predovšetkým v obaloch obilných zŕn (pšenica, raž, ovos, proso, špalda), v ryži, kukurici, sóji a strukovinách, existujú však aj živočíšne, hubové a bakteriálne lektíny. Ich úloha nie je len ochranná – rastlinné lektíny tiež dokážu blokovať aktivitu hormónu leptínu a zvyšovať pocit hladu. Leptín je dôležitý pri redukcii hmotnosti, pretože reguluje chuť do jedla, ale tiež usmerňuje tukový metabolizmus, teda ukladanie či spaľovanie tuku.

„Pri hodnotení tej ktorej potraviny vždy posudzujeme jej plusy a prípadné mínusy. V humánnej výžive sa lektíny nachádzajú najmä v celozrnných výrobkoch a potravinách, avšak len v stopových, zdravotne neškodných  množstvách. Naopak, zdravotné benefity týchto potravín významne prevyšujú možné negatíva lektínov, pretože sú zdrojom ochranných nutrientov, čiže vlákniny, minerálov, antioxidantov, majú protizápalové a protinádorové účinky a uplatňujú sa v prevencii mnohých civilizačných ochorení. Vylúčiť zo stravy všetky potraviny, ktoré obsahujú lektín, je prakticky nereálne a z preventívneho pohľadu skôr škodlivé ako prospešné. Len pestrá a vyvážená strava zabezpečí všetky potrebné živiny a eliminuje prípadné negatíva,“ radí doktorka Béderová.

 

Fotogaléria


Tagy:
lektín bezlektínová diéta

2017-10-24 11:59:00  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Gurman.sk

Diskusia