Možno ste už počuli o tom, že špenát by sa nemal druhýkrát zohrievať. Väčšina konzumentov však pri tejto informácii zneistie. Je to naozaj pravda? Alebo ide len o ďalší špenátový mýtus? Odpoveď sa dozviete v článku.
Špenátová polievka, palacinky, omáčka – to je len výlomok z jedál, v ktorých hrá hlavnú kuchynskú úlohu obľúbená zelenina. Možno ste však od gazdiniek počuli, že by ste jedlo so špenátom nemali už druhýkrát zohrievať. Podľa nemeckého magazínu Stern.de sa v rastline počas jej rastu hromadí väčšie množstvo dusičnanov pochádzajúcich z prehnojenej pôdy, ktoré sa za určitých podmienok môžu premeniť na zdraviu škodlivé dusitany – napríklad vtedy, keď v kuchyni necháte uvarený špenát dlho „stáť“ pri izbovej teplote. Dusičnany môžu reagovať s proteínmi za vzniku karcinogénnych nitrozamínov.
Čítajte viac: Náhrada špenátu, na ktorú mnohí zabudli: Objavte zeleninu so silným protirakovinovým účinkom!
Ako by ste teda po správnosti mali konzumovať špenát? V ideálnom prípade by ste ho mali po príprave zjesť alebo ho dať do chladničky. Po vytiahnutí by ste ho mali rýchlo ohriať napríklad v mikrovlnke a ihneď skonzumovať. Dôležité je, aby ste ho pred ani po zohriatí nenechávali dlho stáť pri izbovej teplote.
Železný mýtus
Dojčatá do šiestich mesiacov by špenát konzumovať nemali vôbec, pretože ich organizmus môže byť citlivejší na prítomnosť dusitanov. Opatrní by tiež mali byť ľudia, ktorí špenát konzumujú pravidelne v domnienke, že obsahuje veľa železa. Podľa odborníkov totiž ide o mýtus – špenát síce obsahuje aj železo, ale len 3,5 gramu na 100 gramov hmotnosti.
V 19. storočí vznikla vedecká práca, v ktorej sa mylne uvádzalo, že špenát obsahuje až 35 gramov železa, čo bolo zrejme dôvodom vzniku nepravdivej fámy. Navyše, špenát získal svoju „železnú“ povesť aj vďaka legendárnej rozprávkovej postavičke svalnatého Pepka námorníka. Podľa odborníkov sú oveľa lepším zdrojom železa napríklad hovädzie mäso, mak, tekvicové a slnečnicové semená alebo marhule.
