Uškodiť môže ako nedostatok, tak aj nadbytok jódu. Tento stopový prvok však v našej strave nesmie chýbať. Jeho zastúpenie vo výžive je kľúčovým predpokladom správneho fungovania štítnej žľazy. Význam jódu si každoročne pripomíname 6. marca počas Svetového dňa jódu.
Čo je jód?
Jód je dôležitý stopový prvok, v tele zabezpečuje správnu činnosť štítnej žľazy, a tým aj správnu cirkuláciu, pretože iba tá zaistí stopercentnú činnosť buniek, orgánov a žliaz pre psychické a fyzické zdravie. Práve preto zdravotné dôsledky nedostatku jódu súvisia s nedostatočnou funkciou štítnej žľazy a prejavujú sa ako struma (chorobné zväčšenie štítnej žľazy), hypotyreóza (znížená funkcia štítnej žľazy), poškodenie duševných funkcií, spomalenie duševného a fyzického vývoja a podobne.
Čo spôsobuje nedostatok jódu?
Nedostatok jódu spôsobuje poruchy učenia u detí, únavu, poruchy sústredenia, spomalené reflexy, znižovanie IQ, oslabovanie imunitného systému, vznik niektorých rakovinových ochorení a nádorov, zníženie úrovne hemoglobínu v krvi – anémiu, bronchitídu, depresie a vnútorný nepokoj, u žien poruchy menštruačného cyklu, problémy s tehotenstvom až neplodnosť, u mužov poruchy plodnosti či priberanie na váhe.
Ak je ho nadbytok
Podľa docentky Jany Hamade, vedúcej odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR, môže mať aj nadbytok chorobné prejavy:„Tak ako nedostatok, aj nadbytok jódu má svoj nepriaznivý vplyv na zdravie - dlhodobý prívod zvýšených dávok jódu má za následok zväčšenie objemu a dysfunkciu štítnej žľazy. Rýchle zvýšenie prívodu jódu v populácii s jódovým deficitom môže indukovať hypertyreózu (náchylné sú hlavne staršie osoby). Najviac náchylné k nedostatku jódu v diéte sú tehotné a dojčiace ženy, vegetariáni, osoby s alergiou alebo intoleranciou k mlieku, rybám alebo na neslanej diéte.“
Foto: Thinkstock.com
Zdroj: thinkstock.com
Tehotné ženy a nedostatok jódu
V súčasnosti sa možno stretnúť s miernym deficitom jódu najmä u tehotných a dojčiacich žien. Hormóny štítnej žľazy ovplyvňujú vývoj pohybového aparátu a vývoj mozgu ešte v raných fázach vývoja organizmu, preto je príjem jódu veľmi podstatný pre tehotné ženy, nakoľko jeho nedostatok počas tehotenstva môže negatívne ovplyvniť plod. Dojčiace ženy by mali jód prijímať v ešte vyšších dávkach.
Ako doplniť zásoby jódu?
Hlavným prirodzeným zdrojom jódu sú morské ryby, napríklad treska, morská šťuka, makrela, ale aj tuniak či sardinky. Okrem týchto zdrojov medzi potraviny s vysokým obsahom jódu patria napríklad aj riasy, fenikel, topinambury, kravské mlieko, vajcia a hrozienka.
Monitoring jódu
Na Slovensku sa vykonáva pravidelný a dlhodobý monitoring a kontrola obsahu jódu v kuchynskej soli. Okrem takýchto kontrol sa realizuje aj biomonitoring obsahu jódu v ľudskom organizme (tzv. jodúria). Posledné prieskumy jodúrie (obsahu jódu v moči) sa realizovali koncom roka 2017 v okresoch bývalého západoslovenského regiónu. Tieto prieskumy ÚVZ SR preukázali u detí vo vekových skupinách 3-12 rokov naopak nadbytok jódu. Je dôležité dodržiavať odporúčanú dennú dávku jódu, keďže jeho nadbytok môže byť pre telo taktiež škodlivý. Preto radíme - výživové doplnky, minerálne a multivitamínové prípravky konzumujte taktiež s mierou. Dojčatá by mali prijať cca 110 – 130 mcg denne, deti do 8 rokov 90 mcg, do 13 rokov už 120 mcg, dospievajúci a dospelí ľudia 150 mcg denne, tehotné ženy až 220 mcg a dojčiace matky 290 mcg jódu denne.
