Letné mesiace so sebou prinášajú okrem radovánok aj nepríjemné udalosti. Jednou z nich je aj bolesť brucha po zjedení niečoho, čo už rozhodne nie je čerstvé. Teplo totiž dokáže pokaziť jedlo oveľa skôr ako za normálnych podmienok.
Okolo otravy jedlom kolujú viaceré mýty. Niektoré pravdivé sú, iným by sme mali prestať slepo dôverovať. Ktoré sú to? Pozrite sa na ne spolu s nami.
Mýtus: Otravu mám z posledného jedla, ktoré som mal
Nemusí to tak byť. V skutočnosti škodlivé baktérie, ktoré spôsobujú symptómy bývajú v útrobách nášho trávenia niekoľko hodín. Prejavia sa až po tom. Takže to, čo ste mali dnes na obed nemusí nutne spôsobiť otravu. Môže to byť večera z predchádzajúceho dňa.
Mýtus: Ochorieť nemôžem z ovocia a zeleniny bez šupky
Niektoré druhy zeleniny či ovocia pred konzumáciou radšej ošúpeme. Domnievame sa, že bez šupy je jablko či uhorka bezpečnejšia pre naše zdravie. Bez ohľadu nato, ako chceme danú potravinu spracovať, pred manipuláciou by sme ju mali poriadne umyť. Môže sa stať, že baktérie a chemikálie sa dostanú pod kôru do vrchných vrstiev potraviny alebo sa tam škodliviny dostanú pri krájaní.
Preto vždy všetko dôkladne umyte a nemusíte sa báť, že vám niečo hrozí.
Mýtus: Ak sa stravujeme vegetariánsky, riziko otravy jedlom je nízke
Áno aj nie. Nižšie riziko otravy je preto, že nekonzumujete živočíšne výrobky či mliečne výrobky, ktoré bývajú často vinníkom rôznych otráv. Lenže ani zelenina či ovocie „nie je bez viny“. Ak nepestujete svoju vlastnú zeleninu ale kupujete ju, nikdy neviete, akými procesmi postrekovania prešla. Závlahová voda môže byť kontaminovaná, je tiež cestou, akou sa baktérie šíria. Takže si treba dávať pozor nato, ako sa o kúpenú zeleninu a ovocie staráte, aby ste si nenarobili škodu.
Mýtus: Otrava jedlom nie je problém, veď rýchlo prejde
Je síce pravda, že otrava jedlom vás sprevádza spolu s jej symptómami jeden či dva dni. Nikdy ale neviete, čo sa môže stať, ak jej nevenujete dostatočnú pozornosť.
Údajne môže otrava jedlom viesť až k zlyhaniu obličiek, pretože infekcia od baktérií napáda tráviaci systém a produkuje tak toxické látky. S nimi náš organizmus len ťažko bojuje, pretože zaútočia na naše červené krvinky a spôsobujú zlyhávanie organizmu.
Niektorým pacientom, hoci sú to vzácne prípady, môžu baktérie salmonelózy či šigely spôsobiť bolesť kĺbov, čo vedie k chronickej artritíde. Baktérie listérie zase vedú k meningitíde, zápalu mozgových blán, čo vedie k poškodeniu mozgu.
Preto si treba dávať veľmi veľký pozor nato, aby ste rozoznali otravu jedlom a bolesťami žalúdka, ktoré môžu znamenať niečo iné.
Mýtus: Keď opláchnem mäso, eliminujem škodlivé baktérie
S týmto „trikom“ by ste čo najrýchlejšie mali skončiť. Môžete si totiž spraviť viac škody ako osohu. Baktérie, ktorých sa chcete týmto spôsobom zbaviť sa dostávajú do okolia drezu, môžu sa zachytiť napríklad na odložených riadoch, na nožíkoch, na doske. Jednoducho sa len z jedného miesta presunú na druhé a problém je na svete.
Preto preskočte krok s umývaním a rovno dajte mäso na rozpálenú panvicu. Varením sa baktérií zbavíte najrýchlejšie.
Mýtus: Teplé jedlo nepatrí do chladničky
Horúce jedlo sa môže počas letných dní, kedy teplota atakuje 30-tky pokaziť už do hodiny. Ak jedlo necháme len tak, pri izbovej teplote, pokaziť sa môže do dvoch hodín. Preto by sme sa nemali striktne držať pravidla, že v chladničke sa horúce jedlo rýchlo pokazí. Jedlo, ktoré chceme nechať vychladnúť, no nechceme riskovať a nechávať ho vonku, dajte do plytkej nádoby a nechajte ho chladnúť v chladničke.
Čítajte tiež: Zlozvyk, ktorý mnohí robia a pripravujú sa o veľa: Takto by sa mal konzumovať melón!
