Takmer v každej domácnosti sa stane, že niečo prejde zárukou a my si to ani nevšimneme. Netreba hneď chytať paniku a vyhadzovať jedlo do koša. Ktoré potraviny ešte „dokážeme“ zachrániť a ktoré radšej nejesť?
Pozor na rozdiely v pojmoch
Rozlišovať by sme mali dva pojmy. Dátum spotreby a dátum trvanlivosti.
„Spotrebujte do..“ to konzumenta bežne zaujíma. Pozrieme si dokedy je potravina vhodná na konzumáciu a podľa toho sa rozhodneme či ju chceme alebo nie. Tento časový úsek vyjadruje čas, dokedy je potravina vhodná na konzumáciu. Po tomto dátume by sme potraviny nemali jesť, nakoľko sa v nich môžu hromadiť baktérie, ktoré by mohli tvoriť potenciálne nebezpečenstvo pre naše zdravie.
Dátum trvanlivosti je zase úsek, ktorý ak prekročíte a potravinu napriek tomu zjete či vypijete, ešte sa vám nemusí nič stať. Medzi takéto výrobky patria cereálie, cukor, múka, čokoláda. Chuť či vzhľad sa môže zmeniť, nemusí to však nutne znamenať, že takéto jedlo musíme vyhodiť.
Niekedy na výrobku nájdete spotrebujte do určitého počtu dní. Po tomto termíne môže výrobok stratiť niektoré zo svojich kvalít, no zákonite nemusí ísť o škodlivý výrobok.
Kedy je čo bezpečné jesť?
Tiež sa vám občas stane, že po otvorení čokolády je na jej povrchu akoby biely povlak? Takáto čokoláda je po svojom dni trvanlivosti, avšak je stále bezpečné ju zjesť. Biely povrch tvoria kakaové tuky, ktoré boli vystavené vzduchu a takýmto spôsobom sa „vyzrážali“ na povrchu.
S potravinou ako je syr je to o niečo nebezpečnejšie. Tu neplatí staré známe - „veď vyskúšam a uvidím“. Tvrdé syry sú na tom lepšie – parmazán či čedar môžeme konzumovať aj krátko po dátume spotreby, mäkkšie syry ako camembert či brie v sebe môžu obsahovať škodlivé baktérie, ktoré by nám mohli spôsobiť otravu. Preto sa ich snažíme zjesť ešte predtým, ako na nich bude prešlý dátum spotreby.
Keksíky či sušienky sú trvanlivým pečivom, ktoré by nás na zdraví nemali ohroziť. Ak sú tvrdé a vy ich chcete zjesť či ponúknuť návšteve, nie je nič jednoduchšie ako ich na 10 minúť dať do rúry. Znova budú čerstvé ako na začiatku.
Chlieb náš každodenný
Určite to poznáte – kúpite chlieb, necháte ho pár dní v chlebníku, sem tam z neho niečo zjete. Zrazu ho vyberiete a zistíte, že začal plesnivieť.
Jednou z možností je, že chlieb v deň nákupu nakrájame, necháme si iba toľko, koľko sme schopný zjesť. Zvyšok si uložíme do mrazničky, z ktorej si pohodlne vieme chlieb kedykoľvek vytiahnuť.
Plesnivý, respektíve chlieb, ktorý začína plesnivieť, vôbec nie je vhodné orezať a konzumovať. Najmä preto, lebo plesne nemusia byť viditeľné voľným okom a nám hrozia zdravotné problémy.
Čo spraviť s chlebom, ak ho neskonzumujeme?
Od prvého momentu, ako je chlieb upečený, v ňom začína proces retrogradácie. Neznamená to, že chlieb už nie je možné skonzumovať. Niekedy sa stane, že sa vám zdá „zatuchnutý“. Kým nie je plesnivý, je údajne možné ho jesť. Ako mu prinavrátiť sviežosť? Veľmi jednoducho. Zohrejte rúru na 200 stupňov Celzia, zabaľte chlieb do vlhkej utierky, vložte ho do rúry na maximálne 10 minút.
Sladkosti a slané krekry to prežijú
Vo všeobecnosti vieme, že soľ funguje ako konzervant. Takže slané chrumky či krekry vydržia kvôli tomu dlhšie. Rovnako „funguje“ aj cukor, takže džemy a med vydržia dlhšie.
Palacinky z kyslého mlieka
V niektorých prípadoch vieme kyslejšie mlieko využiť vo svoj prospech a nutne tak nemusíme vylievať zbytok do umývadla. Varením mlieka totiž zabíjate škodlivé baktérie. Mlieko však vydrží dlhšie, ak ho budete skladovať pri nižších teplotách.
Zvetrané vločky miesto múky
Existuje mnoho receptov, v ktorých sa múka nahrádza ovsenými vločkami. Je to zdravšie, najmä ak sme zvyknutí piecť iba s bielou múkou. Ovsenými vločkami či kukuričnými cereáliami môžeme nahradiť nie len múku, ale napríklad aj strúhanku.
Čítajte tiež: Banány opäť ukazujú svoju neprekonateľnú silu: Bojujte s nimi proti tejto chorobe!
