Kliešťová sezóna má prvú kuriozitu: V Bratislave našli tropického parazita, prežíva aj v byte!
Zdroj: Ústav zoológie SAV
Odborníci opätovne upozorňujú na zvýšený výskyt kliešťov, ktorým sa vďaka meniacim sa klimatickým podmienkam na našom území veľmi dobre darí. Výnimkou už nemusia byť ani tropické druhy kliešťov.
Na Slovensku sa vyskytuje približne 20 druhov kliešťov, z ktorých najznámejší je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) prenášajúci viaceré obávané ochorenia, ako kliešťová encefalitída, borelióza či babezióza. Do rodiny kliešťov však pribudol nový nezvaný hosť – tropický Rhipicephalus sanguineus, ktorého možno bežne nájsť v Stredomorí, Chorvátsku, na Blízkom východe, v Afrike alebo v Amerike.
Čítajte viac: Kliešte už začali piť krv: MAPA najrizikovejších oblastí, sem choďte iba s repelentom!
Hlavným hostiteľom tohto druhu tropického kliešťa je pes, ale pricicať sa môže aj na človeka. „Tropický kliešť prenáša patogény, ktoré vyvolávajú ochorenia u psov. Môže však šíriť aj mediteránnu horúčku prenosnú na človeka – rickettsia je bakteriálne ochorenie vyvolané Rickettsiou conorii. Patrí k pôvodcom vyvolávajúcim tzv. škvrnité horúčky, keď sa u nakazených okrem vysokých horúčok na tele objavujú červené škvrny. Ochorenie môže sprevádzať aj zápal pľúc,“ vysvetľuje výskumníčka Markéta Derdáková, vedúca sekcie medicínskej zoológie v Ústave zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) s dodatkom, že rickettsia je liečiteľná antibiotikami. Dôležité však je, aby bola choroba zachytená včas, inak môže mať komplikovanejší priebeh.
Zamorili bratislavský byt
Na rozdiel od kliešťa obyčajného dokáže Rhipicephalus sanguineus prežiť aj byte. Ako opísala doktorka Derdáková, kliešte tohto druhu zamorili v jeseni minulého roka byt jednej z bratislavských rodín. Na mieste sa vyskytovalo okolo 50 kliešťov. Parazity sa dnu mohli dostať prostredníctvom psov, o ktoré sa rodina starala. Z bytu sa vytratili až po profesionálnej dezinsekcii.
Genetická analýza potvrdila, že kliešte s veľkou pravdepodobnosťou pochádzali z juhozápadnej Európy (Francúzsko alebo Španielsko). Keďže bratislavská rodina pred výskytom kliešťov do zahraničia necestovala, ostáva zdroj infestácie bytu doteraz nejasný. Je možné, že do Bratislavy ho zaniesol susedov pes, ktorý pochádza z Blízkeho východu, alebo boli psy v kontakte s inými psami, ktoré do spomínaných lokalít cestovali. Podľa doktorky Derdákovej ide o vzácny, nie však ojedinelý prípad. Rhipicephalus sanguineus sa u nás objavil už aj v minulosti, a to jedenkrát v 60. a druhýkrát v 80. rokoch.
Zvýšená aktivita kliešťov
„Kliešte sú po dlhej zime a prudkom oteplení vysoko aktívne už od marca,“ varuje doktorka Derdáková. Nachádzajú sa najmä na neudržiavaných plochách s bujnou vegetáciou, v tráve aj krovinách. Vhodné klimatické podmienky im pomáhajú rozširovať sa do čoraz vyšších polôh, teda aj do horských oblastí.
Tam, kde sa v hojnom počte vyskytujú kliešte, rastie aj riziko nákazy ochorení, ktoré prenášajú. Podľa odhadov expertov z Ústavu zoológie SAV je v priemere každý piaty kliešť nakazený lymskou boreliózou. Zdrojmi borélií sú najmä vtáky (drozdy, sýkorky, červienky a iné), ktorých migráciou sa kliešte dostávajú aj do vzdialenejších oblastí. Sú to práve drozdy, ktoré sú schopné nakaziť až 60 percent kliešťov druhom borélií (Borrelia garinii), ktoré vyvolávajú neuroboreliózu. Malé percento kliešťov (približne 3 %) prenáša aj baktérie Borrelia myiamotoi vyvolávajúce meningoencefalitídu.
Okrem boreliózy vyvoláva veľké obavy vírus kliešťovej encefalitídy. Jeho nositeľom sú jedno až tri percentá kliešťov. Na rozdiel od boreliózy či iných nákaz, ktoré kliešte prenášajú, je proti kliešťovej encefalitíde dostupné očkovanie. Podľa slov výskumníčky Martiny Ličkovej z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV je očkovanie proti kliešťovej encefalitíde účinným spôsobom, ako sa pred ochorením chrániť aj v prípade alimentárnych nákaz z mlieka (nepasterizované mlieko, bryndza, jogurt...).
Fotogaléria
kliešťová encefalitída borelióza Rhipicephalus sanguineus tropický kliešť rickettsia
