Známa liečivá bylina s unikátnym účinkom: Dokáže spomaliť prejavy starnutia!
Zdroj: gettyimages.com
Viete, že najstaršou liečivou rastlinou na Zemi je praslička roľná? Vďaka bohatému obsahu kremíka obnovuje pružnosť a pevnosť pokožky, nechtov i vlasov a pomáha docieliť mladistvý vzhľad. Viac sa o tejto liečivej rastline dočítate v príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
Málokto vie, že praslička roľná (Equisetum arvense L.) je historicky najstaršou liečivou rastlinou. Pred vyše 400 miliónmi rokmi patril tento druh medzi tie výtrusné cievnaté rastliny, ktoré sa oslobodili od vodného prostredia a masovo sa rozšírili na suchej zemi.
Čítajte viac: Čajovníkový olej ako prírodný zázrak: Zatočí s prisatým kliešťom, akné aj bradavicami!
Rodové meno prasličky je odvodené od latinského equus = kôň a seta = chvost. Druhové pomenovanie arvense je z latinského arvum = oráčina, čím sa označuje miesto jej zvyčajného výskytu.
Čítajte viac: Balzam na rozbúrené trávenie: Mätu priepornú velebili už v starovekom Egypte
Dnes nachádzame prasličku na piesočnatých a hlinitých substrátoch so spodnou vodou pri povrchu. Často ako vlhkomilnú burinu slabo obrábaných rolí, mokrých lesných okrajov, sprievodcu odvodňovacích drenáží, na nevýživných, vápenitých a vlhkých stanovištiach, ako sú cestné priekopy, železničné násypy a lomy.
Zber prebieha od mája do októbra
Zaujímavosťou je, že patrí k trvácim bylinám, ktorá má rovné, plazivé, hnedočierne a článkované podzemky. Z nich každý rok vyrastajú dvojaké stonky – plodné jarné a neplodné letné. Predmetom zberu sú až v máji rastúce zelené a rozkonárené letné stonky, ktoré dosahujú často výšku až 0,6 metra. Zber vňate až do októbra nie je náročný, pričom je tu potreba triedenia a rýchleho sušenia pri teplote do 50 stupňov Celzia. Nedosušená droga (Herba equiseti) plesnivie, hnedne, a naopak, presušená je drobivá.
Obsah liečivých zložiek
V sušenej vňati prasličky sa nachádza značné množstvo anorganickej kyseliny kremičitej (6 – 8 percenta), ktorá tvorí ako kysličník kremičitý až 70 – 80 percent popola (5 – 7 percent suchej váhy drogy). Jej najväčšia časť sa nerozpúšťa vo vode, asi 10 percent tvorí rozpustnú kyselinu kremičitú, ktorá prechádza aj do liečebných odvarov.
Chemická povaha tejto kyseliny (obrázok štruktúrneho vzorca) a jej kysličníka v rastlinných pletivách nie je celkom známa. Výskumy naznačili, že poskytujú rastlinám ochranu pred extrémnymi podmienkami životného prostredia. Zvyšujú ich toleranciu na teplo, sucho, odolnosť voči chladu, rýchlosť fotosyntézy a v neposlednom rade majú pozitívny vplyv na zvýšenú obranyschopnosť prasličky voči chorobám a škodcom.
Z iných obsahových látok sú v prasličkovej droge zastúpené flavonoidné glykozidy (kvercetín, luteolín, kempferol), saponín (ekvizetonín), potom chemicky málo preskúmané horčiny, malé množstvo silice a stopy alkaloidov (napríklad nikotín). Suchá vňať obsahuje okrem kyseliny kremičitej aj ďalšie kyseliny (oxalovú, jablčnú, akonitovú), potom tuk a v popole väčšie množstvo hliníka a draslíka.
Všestranné použitie
Bežné použitie prasličkovej vňate je vo forme čajoviny pri zápalových ochoreniach močových ciest (má metabolické a močopudné účinky), ateroskleróze, regeneračne pôsobí pri pľúcnych ochoreniach a krvácajúcich hemoroidoch. Ako močopudný prostriedok priaznivo pôsobí na ochranu ciev a podporuje hojivé procesy v pľúcach.
Vonkajšie použitie byliny zahŕňa kúpele a bylinné obklady na zle sa hojace rany, vredy, na kloktanie pri zápale mandlí a na výplachy pri krvácaní z nosa. Vďaka obsahu kyseliny kremičitej môže droga pri infekčných ochoreniach podporovať prirodzené liečebné procesy, ale špecifické účinky na choroboplodné baktérie a vírusy nemá.
V obchodných sieťach sa objavujú liečivé prípravky z prasličky roľnej vydávané aj bez lekárskeho predpisu ako voľno predajné. Príkladom je tinktúra, ktorá sa získava maceráciou čerstvo natrhaných zelených stoniek v mesiacoch júl až august v hydroalkoholickom roztoku. Použitie tinktúry sa odporúča pri dekalcifikácii organizmu (úbytok vápniku z tkanív a orgánov, hlavne kostí), demineralizáci (strata minerálov), osteoporóze, nadmernom potení, epistaxii (krvácanie z nosa), hematúrii (prítomnosť krvi v moči pri zápale močovej trubice, prostaty a močového mechúra), opuchoch nôh a zápalových ochoreniach kĺbov.
Kremík - tajomstvo mladistvého vzhľadu
Inými potravinovým doplnkami sú revitalizačné prípravky s obsahom prírodného kremíka získaného práve z tejto liečivej rastliny. Kremík je stopový prvok nevyhnutný pre ľudský organizmus. Ovplyvňuje rast vlasov a nechtov, pružnosť kože, odolnosť cievnych stien a pevnosť kostí. Posilňuje imunitný systém a má protizápalový účinok. Kremík je nutný pre výstavbu kolagénových a elastinových vlákien, podieľa sa na tvorbe svalových tkanív, šliach, kostí a chrupaviek. Podporuje ukladanie vápnika do kostí, má vplyv na ich pevnosť a znižuje riziko vzniku osteoporózy. Urýchľuje tiež liečbu zlomenín, rán a jaziev. Podieľa sa aj na obnove šliach a chrupaviek, a tým prispieva k zlepšeniu funkčnosti kĺbov. Je nevyhnutný pre zachovanie zdravej štruktúry cievnych stien. Udržuje ich pružnosť, odolnosť a nepriepustnosť.
Dostatočná hladina kremíka v tele môže byť prevenciou kardiovaskulárnych ochorení. Kremík je tiež podstatný pre tvorbu, rast a zaisťovanie pevnosti a pružnosti kože, vlasov a nechtov. Viaže na seba vodu, čím túto ich pružnosť udržuje. Pri starnutí organizmu hladina kremíka klesá. To sa prejavuje zhoršením stavu pleti, vlasov i nechtov - pleť je potom suchá, menej pružná s viacerými vráskami a náchylná k tvorbe strií (popraskanie kože). Vlasy i nechty sú lámavé. Doplnením kremíka však dochádza k obnovovaniu pružnosti a pevnosti pokožky, nechtov i vlasov a docieleniu stále sviežeho a mladistvého vzhľadu.
Fotogaléria
Ivan Šalamon praslička roľná
