Pokiaľ ide o vysoký krvný tlak, nedostatok cvičenia a nezdravá strava sú často hlavnými vinníkmi. Nová štúdia však zistila, že naša pleť môže hrať významnú úlohu pri rozvoji krvného tlaku!
Výskumníci z Veľkej Británie a zo Švédska na základe štúdie myší zistili, že koža reaguje na hladiny kyslíka v prostredí, čo ovplyvňuje hladiny krvného tlaku. Spoluzakladateľka štúdie prof. Randall Johnson z oddelenia fyziológie, vývoja a neurovedy na Univerzite v Cambridge vo Veľkej Británii a jej kolegovia nedávno uviedli svoje výsledky v časopise eLife.
Čítajte tiež: Prekvapivé odhalenie o vzniku migrény: Proces, ktorý má pre mozog kľúčový význam
Vysokým krvným tlakom alebo hypertenziou trpí približne 75 miliónov dospelých v USA. Vyskytuje sa vtedy, keď krv tlačí na stenu tepien veľkou silou. Môže poškodiť výstelku tepien, čo zasa zvyšuje riziko srdcového infarktu, mŕtvice a srdcových ochorení! Nadváha, nedostatok fyzickej aktivity a ochudobnená strava sú hlavnými rizikovými faktormi vysokého krvného tlaku. Podľa profesora Johnsona sa však objavujú mnohé prípady hypertenzie bez známej príčiny!
"Väčšina výskumov v tejto oblasti má tendenciu pozerať sa na úlohu, ktorú zohrávajú orgány pri vysokom krvnom tlaku, ako je mozog, srdce a obličky. Preto vieme veľmi málo o tom, ako sú na tom iné tkanivá," hovorí prof. Johnson.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že krvný prietok do tkaniva stúpa vtedy, keď je ochudobnený o kyslík a o prítomnosť proteínov známych ako HIF. Profesor Johnson a jeho kolegovia sa zaoberali štúdiou, v ktorej sa určuje, ako kyslík ovplyvňuje tok krvi v koži a či to ovplyvňuje alebo neovplyvňuje krvný tlak.
Koža, hypoxia a krvný tlak
Aby dospeli k zisteniu, vedecký tím experimentoval s myšami, ktoré boli geneticky upravené tak, aby im v koži chýbali rôzne proteíny HIF. Myši boli potom vystavené nízkej hladine kyslíka alebo hypoxii. Teplota kože, krvný tlak a srdcová frekvencia boli sledované v reakcii na tieto stavy a potom boli porovnávané so zdravými hlodavcami. V porovnaní so zdravými myšami hlodavce, ktorým chýbali proteíny HIF-1-alfa alebo HIF-2-alfa v ich koži, preukázali zmenenú odpoveď na nízke hladiny kyslíka. Konkrétnejšie, myši, ktorým chýba HIF-1-alfa alebo HIF-2-alfa, zaznamenali významný nárast teploty pokožky, srdcovej frekvencie a krvného tlaku a ich hladina fyzickej aktivity klesla!
Štúdia tiež odhalila niektoré zaujímavé zistenia týkajúce sa reakcie tela na nízky kyslík u zdravých myší. Výskumníci zistili, že krvný tlak a srdcová frekvencia sa začali zvyšovať u zdravých hlodavcov v priebehu 10 minút od vzniku hypoxie, a potom klesajú pod normálnu úroveň až na 36 hodín. Do 48 hodín po vystavení podmienkam s nízkym obsahom kyslíka sa krvný tlak a srdcová frekvencia u zdravých hlodavcov vrátili do normálu.
Vedci poznamenali, že nedostatok HIF proteínov, ako aj iných proteínov spojených s hypoxiou v koži ovplyvnili bod, v ktorom začala stúpať srdcová frekvencia a krvný tlak.
Vplyv na celý kardiovaskulárny systém
Prvý autor štúdie Dr. Andrew Cowburn, tiež z University of Cambridge hovorí, že zistenia tímu naznačujú, že reakcia pokožky na nízke hladiny kyslíka môže mať významný vplyv na kardiovaskulárny systém.
"Nízke hladiny kyslíka - či už dočasné alebo trvalé - sú bežné a môžu súvisieť s našim prírodným prostredím alebo s faktormi, ako je fajčenie a obezita. Dúfame, že naša štúdia nám pomôže lepšie pochopiť, ako reakcia organizmu na takéto podmienky môže zvýšiť naše riziko alebo dokonca spôsobiť hypertenziu," dodal Dr. Andrew Cowburn.
Vzhľadom na to, že koža je najväčším orgánom tela, prof. Johnson poznamenáva, že jeho úloha v regulácii krvného tlaku by nemala byť veľkým prekvapením: "To nám však naznačuje, že by sme sa mali pozrieť na iné orgány a tkanivá v tele a zistiť, ako sú aj oni zapojení."
