Šigeaki Hinohara bol legendárnym japonským lekárom, ktorý sa zaslúžil o budovanie základov japonskej medicíny. Navyše, stal sa obdivovaným „učiteľom dlhovekosti“. Čomu veril, to aj úspešne praktizoval a stal sa vyhľadávaným odborníkom na zdravý životný štýl. Tu sú jeho najvýznamnejšie rady!
V rozhovore pre Japan Times s redaktorkou Judit Kawaguchiovou Hinorara vysvetlil, aké sú princípy jeho učenia o dlhovekosti. „Nechoďte do dôchodku. A ak musíte, urobte tak až po 65,“ radil. Súčasne vysvetlil, že Japonci začali do dôchodku odchádzať vo veku 65 rokov, keď v krajine dosiahla priemerná dĺžka života 68 rokov. Seniori ale teraz v „krajine vychádzajúceho slnka“ žijú oveľa dlhšie, približne 84 rokov. Preto by podľa lekára nemali do dôchodku odchádzať príliš skoro.
Čítajte viac: Tajný účinok sexu na ženy: Koľko ho musíte mať, aby ste vyzerali mladšie a žili dlhšie?
Hinohara zvykol vstávať každý deň veľmi zavčasu, aby venoval svoj čas pomoci druhým. Podľa Kawaguchiovej si dával na každý deň nejaký cieľ, navyše, jeho plány sa vždy týkali aj nasledujúcich piatich rokov. Lekár pacientom zvykol radiť, aby si večne nerobili starosti o jedlo a spánok, ale radšej sa radovali zo života. „Všetci si pamätáme, že keď sme boli deti a dobre sme sa zabávali, zabúdali sme na hlad i únavu,“ pripomínal a dodal, že takto by sa ľudia mali správať aj v dospelosti. „Najlepšie by bolo neobmedzovať svoje telo pravidlami, kedy je čas jesť alebo ísť spať,“ hovoril.
Lekárom položte kľúčovú otázku
„Ak chcete žiť dlho, nemajte nadváhu,“ prízvukoval Hinohara, ktorý zvykol piť na raňajky šálku kávy, pohár mlieka a pomarančový džús s lyžicou olivového oleja, ktorý pomáha udržiavať pokožku zdravú a prospieva aj tepnám. Hinoharov obed bol len ľahký, pozostával z mlieka a niekoľkých sušienok. Ako dodal, nie vždy mal čas obedovať, pretože väčšinu energie venoval práci. Lekárova večera bola vegetariánska, väčšinou si pochutil na ryži a rybe a dvakrát týždenne si doprial sto gramov chudého mäsa.
Podľa Hinoharu by človek nemal slepo nasledovať len to, čo mu radí lekár. „Keď vám lekár povie, aby ste si dali urobiť nejaké vyšetrenie alebo vám navrhne nejaký chirurgický zákrok, opýtajte sa ho, či by takýto postup odporučil aj svojim deťom a manželke,“ upozorňoval. Lekár hovorieval, že odborníci nedokážu vyliečiť všetkých, tak načo spôsobovať zbytočnú bolesť. Niekedy podľa neho dokáže urobiť viac muzikoterapia alebo terapeutické pôsobenie zvierat.
Na bolesť podľa Hinoharu účinné zaberá najmä radosť a smiech. Pacientom hovorieval, aby sa namiesto utápania v bolesti radšej oddali zábave, keď ich napríklad rozbolí zub, pretože by tak na bolesť mohli ľahšie zabudnúť. „Vždy sa prejdite po schodoch a svoje veci si noste sami,“ apeloval najmä na všetkých lenivcov, ktorých trápila nadváha.
Posledný bestseller napísal ako storočný
Hinohara zomrel minulý mesiac 18. júla. Narodil sa v roku 1911. Od roku 1945 pôsobil desiatky rokov - aj ako riaditeľ - v tokijskej Medzinárodnej nemocnici sv. Lukáša, ktorá sa preslávila aj liečením exbeatla Paula McCartneyho, keď v roku 2014 počas svojho turné po Japonsku ochorel. V tejto nemocnici sa bezprostredne po vojne starali i o obete náletov spojencov, ktorí na Tokio zhadzovali zápalné bomby.
Hinohara sa veľmi skoro po nástupe do praxe stal veľkým zástancom prevencie. Aj jeho zásluhou sa počínajúc rokom 1954 Japonci každý rok podrobujú komplexnej preventívnej lekárskej prehliadke, ktorá vo veľkej miere prispieva k ich dlhovekosti. Lekár je autorom 75 kníh - vrátane bestselleru, ktorý napísal, keď mal 101 rokov. Bol aj častým hosťom v japonskej televízii, kde propagoval zdravý životný štýl. Odporúčal napríklad na raňajky pohár pomarančovej šťavy s pár kvapkami olivového oleja. Bol tiež presvedčený, že ľudia získavajú energiu z dobrého pocitu zo života, nie z vopred určených životných pravidiel.
Ako lekár ordinoval Hinohara ešte niekoľko mesiacov pred smrťou. Hovorkyňa spomínanej tokijskej nemocnice však v dnešnom vyhlásení k jeho úmrtiu uviedla, že Hinoharov zdravotný stav už od začiatku tohto roku nebol „až taký dobrý“. Napriek tomu však podľa svojich možností prichádzal za pacientmi, aby ich vyšetril alebo sa s nimi porozprával.
