Hoci búrky patria k letu, s takou silou ako v uplynulých týždňoch sa už dlho neukázali. Základnými predpokladmi na vznik búrky je teplý vzduch a vysoká vlhkosť. Niet divu, že čelíme tejto prírodnej katastrofe, keďže zažívame horúce leto. Ako prežiť búrku bez ujmy na zdraví?
Každý to už zažil. Po dlhom horúcom dni sa zrazu na obzore začnú kropiť mraky. Prejde pár minúť, zrazu sa rozprší, je chladnejšie, zahrmí. Prišla búrka. Aj keď na prvý pohľad úžasná prírodná šou, no o to je nebezpečnejšia.
Čítajte tiež: Nebezpečný dôsledok pitia alkoholu: Ak na sebe spozorujete toto, máte problém
Ako a prečo vznikajú búrky z tepla?
Búrky z tepla sú inak aj búrky nefrontálne, teda vznikajúce vo vnútri vzduchovej hmoty ďaleko od rozhrania medzi rôznymi vzduchovými hmotami, ako uvádza prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., meteorológ a klimatológ z oddelenia meteorológie a klimatológie na FMFI UK.
"Dochádza k nim tak, že ak je vo výške relatívne chladnejší vzduch a v prízemnej vrstve relatívne teplý a dostatočne vlhký vzduch, tak sa v priebehu dňa môže zemský povrch a od neho aj prízemná atmosféra tak otepliť, že nastane stav silnej vertikálnej teplotnej lability (pokles o viac ako 1 °C na 100 m výšky), čiže vzduch samovoľne vystupuje smerom nahor a formujú sa tak konvektívne oblaky väčšej mohutnosti s kondenzačnou hladinou v pomerne malej výške, ktoré časom prerastú až do charakteru búrkových oblakov," pokračuje odborník.
Čím je vzduch v prízemnej vrstve teplejší a vlhší, tým sú búrky z tepla mohutnejšie.
Ako sa ochrániť pred bleskami?
Búrky a sprievodné meteorologické javy ako napr. blesky môžu znamenať pre človeka a jeho aktivity značné riziko, až život ohrozujúce nebezpečie. "Najčastejšie dochádza u nás k úrazom človeka v súvislosti s elektrickými výbojmi, teda bleskami," upozorňuje prof. RNDr. Milan Lapin, PhD., meteorológ a klimatológ z meteorológie a klimatológie na FMFI UK.
Ak sme vo vnútri schránky s vodivým povrchom (tzv. Faradayova klietka), tak sme v bezpečí a nemôže nám prakticky žiadny blesk ublížiť. Platí to aj o automobiloch, lietadlách a budovách s celkovou železobetónovou konštrukciou.
"Samozrejme, aj keď sme vo vnútri Faradayovej klietky, nesmieme sa dotýkať jej vodivého okraja. Vo Faradayovej klietke nie sme celkom v bezpečí v prípade silných pozitívnych bleskov, najmä kvôli vysokej teplote v blízkosti dráhy blesku a tiež v prípade guľových bleskov, keď sa plazma guľového blesku môže dostať aj úzkou štrbinou do vnútra budovy a tam prípadne explodovať," dodal odborník.
Hoci ochrana pred bleskami a tiež tichými elektrickým výbojmi na vyvýšených miestach je známa už viac ako 100 rokov, mnohí ju aj tak podceňujú.
Nápoj nielen pre fajnšmekrov: Zdravotné účinky whiskey vám vyrazia dych
Zásady bezpečnosti a ochrany pred bleskami podľa prof. RNDr. Milan Lapina, PhD:
- Všetky budovy, ktoré akýmkoľvek spôsobom prevyšujú okolitý terén alebo okolité budovy by mali byť vybavené najmenej dvomi bleskozvodmi zhotovenými alebo schválenými profesionálnou inštitúciou.
- Búrkový oblak (aj potenciálne búrkový oblak) rozpozná ľahko aj amatér s malými znalosťami z meteorológie. Ide o oblak kopovitého tvaru, ktorý má niekedy vzhľad karfiolu. Búrkou sa takýto oblak môže stať vtedy, ak sa jeho horná časť začne rozplývať do tvaru nákovy. Opatrní by sme mali byť aj vtedy, keď sa ešte nevyskytujú blesky a nepočuť hrmenie. Rozvoj kopovitého oblaku do búrky trvá niekedy len 10 až 20 minút.
- V prípade výskytu búrkových oblakov v blízkom okolí (do 3 km od stredu búrky) sa v žiadnom prípade nezdržujeme na vyvýšených miestach, najmä nie na takých, kde sme vodivo spojení s vlhkou pôdou alebo akýmkoľvek elektricky vodivým podkladom. Nebezpečné je aj to keď držíme v ruke ostrý kovový predmet otočený smerom nahor.
- V prípade výskytu búrkových oblakov v blízkom okolí sa tiež nezdržujeme v bezprostrednej blízkosti vysokých objektov (stromy, stožiare, kamenné prevýšenia), pokiaľ nie sme vo vnútri tzv. Faradayovej klietky. Keďže ani automobil nie je celkom bezpečný v prípade výskytu silného pozitívneho blesku, tak aj pri jazde autom sa radšej vyhneme blízkej polohe pri takých objektoch.
- Zvlášť nebezpečný je zásah bleskom na väčšej vodnej hladine a to aj vtedy, ak nám nad hladinou vody vyčnieva iba hlava. Zasiahnuť nás môže ak slabší vedľajší výboj v blízkosti hlavného blesku.
- Tiež je veľkým nebezpečím zdržiavanie sa na vyvýšených miestach v horách a to aj vtedy, ak nevidíme žiadne blesky a nepočujeme žiadne hrmenie. Signálom na možné nebezpečie je vývoj akéhokoľvek kopovitého oblaku v blízkosti alebo blížiaca sa hradba frontálnej oblačnosti.
- Pokiaľ počujeme na vyvýšených miestach v horách známe bzučanie tichého elektrického výboja, tak sa okamžite treba premiestniť do nižších polôh. Ak už vznikla búrka (vidíme blesky a počujeme hrmenie), tak v horách urýchlene vyhľadáme úkryt so suchou pôdou na najnižšom mieste v okolí (ale nie pod stromom).
- Guľové blesky sa vyskytujú veľmi zriedkavo a nie je možné špecifikovať nejaký osvedčený spôsob ochrany pred ich účinkami. Pretože sa vyskytujú iba v mimoriadne silných búrkach, tak v takom prípade sa odporúča uzavrieť všetky okná (a aj vetracie otvory) počas celého trvania búrky.
- Nebolo dokázané, že zapnutý mobil alebo rozhlasový prijímač môžu nejako zvýšiť riziko zásahu bleskom, predbežná opatrnosť nám ale odporúča, že takéto zariadenia by sme počas búrky mali radšej vypnúť ak sme na vyvýšených miestach.
