Slovák, ktorý predbieha budúcnosť medicíny: Biosenzor by mohol rakovinu odhaliť včas
Chémiu síce nemal rád, napriek tomu sa mu v určitom zmysle stala osudnou. Meno Tomáša Bertóka rezonuje aj za hranicami Slovenska. Magazín Forbes ho zaradil medzi 30 najväčších mladých domácich talentov vedy. Nadaný biotechnológ zo Slovenskej akadémie vied (SAV) skúma nový spôsob diagnostiky závažných ochorení – aj vďaka jeho práci by v budúcnosti rané štádiá rakoviny mohli odhaliť nanotechnológie.
Biotechnológ Tomáš Bertók z Oddelenia glykobiotechnológie Chemického ústavu SAV je držiteľom renomovaného medzinárodného ocenenia Danubius Young Scientist Award 2016, ktoré mu udelilo rakúske Ministerstvo vedy, výskumu a ekonomiky. V rovnakom roku prevzal ocenenie Mladá osobnosť vedy SR 2016. Zaoberá sa využitím nanoštruktúr v diagnostike nádorových a ďalších ochorení.
Počula som, že chémiu považujete za svoju životnú lásku. Ako ste sa cez ňu dostali k nanotechnológiám využiteľným v medicíne?
Chémia určite nie je moja životná láska (smiech). Veľmi dlho som ju dokonca nemal rád. Až vďaka mojej pani profesorke na gymnáziu som sa „odhodlal“ k maturite. Tá mi otvorila dvere na vysokú školu. Tam som mal, samozrejme, veľmi veľa chémie, ale aj iných predmetov (technických, biologických,...), v ktorých som sa pokúšal nájsť nejaké vzájomné prepojenie. Neskôr som zistil, že vlastne všetko so všetkým súvisí, a ani predmety, ktoré sa učíte, nemajú ostré hranice. Prelínajú sa s inými. Chémia má k nanotechnológiám bližšie, ako by sa mohlo zdať. Ich aplikácia v medicíne je celkom logickým krokom.
Na akom princípe by mohli v budúcnosti fungovať nanoštruktúry, s ktorými pracujete? Ako si môže laik predstaviť postup včasnej diagnostiky ochorení prostredníctvom tzv. biosenzora (pozn. analytický chemický senzor)?
Nanomateriály majú mnohé unikátne vlastnosti, chemické či fyzikálne, ktoré u ich makroskopických foriem nenájdeme. V podstate to znamená, že zlato a zlatá nanočastica sa v mnohom líšia – a to už dokonca na prvý pohľad. Tieto vlastnosti nám pomáhajú zlepšiť výkon biosenzora.
Na akom princípe biosenzor pracuje?
Biosenzor vo všeobecnosti funguje tak, že nejaká jeho biologická časť (často enzým alebo protilátka), ktorá je upevnená na povrchu zariadenia, sa nechá interagovať so vzorkou. V tejto vzorke chceme stanoviť nejakú látku, môže ísť o krv, v ktorej hľadáme nejaký marker, ale napríklad aj o vodu, kde hľadáme kontaminanty. Biosenzor potom prevedie biologickú interakciu na merateľný signál – na to slúži tzv. prevodník. Prevodník môže byť rôzneho typu, podľa toho poznáme aj rôzne typy biosenzorov – elektrochemické, optické či piezoelektrické. Rôzne typy biosenzorov sú použiteľné na rozličné aplikácie. Neexistuje jeden biosenzor, ktorý je univerzálne použiteľný na každú aplikáciu. Pre konkrétny účel treba vhodne zvoliť typ prevodníka.
Budeme raz diagnózu poznať ešte predtým, ako navštívime lekára?
Z pohľadu nášho vedeckého tímu je veľkou chybou pri akýchkoľvek pochybnostiach o svojom zdravotnom stave obchádzať lekára. Tieto testy by však mohli byť súčasťou vyšetrenia v ambulancii praktického lekára.
Mohli by byť niektoré ochorenia detekovateľné už v samotnom štádiu svojho zrodu?
Ochorenia by mohli byť zachytené v skorom štádiu, alebo by mohol byť monitorovaný ich priebeh. Šlo by o rôzne typy ochorení. Treba ale zdôrazniť to, že markery, ktoré stanovíme v krvi, často nevypovedajú o jednom ochorení. CRP proteín, ktorý dnes stanoví lekár pri rutinnej návšteve, je v rámci diagnostiky často používaný vtedy, ak lekár zvažuje predpísať pacientovi antibiotiká. To ale neznamená, že ak ho máte zvýšený, tak ich hneď dostanete. Lekár zhodnotí aj iné symptómy. CRP je zvýšený aj pri niektorých vírusových ochoreniach (infekčná mononukleóza) alebo nádorových ochoreniach.
Mnohí ľudia si radi hľadajú diagnózy bez pomoci lekára. Myslíte si, že biosenzor ich snahu ešte viac umocní?
Ako som už spomenul, je obrovskou chybou a nezodpovednosťou obchádzať lekára. Na porade s lekárnikom ale nevidím nič zlé. On dokáže zhodnotiť, aký stav vyžaduje lekársky zásah, a kde je ešte možné použiť dostupné lieky. Mne sa už takisto stalo, že ma lekárnik poslal k lekárovi. Najhorším nápadom je podľa mňa riešiť svoje zdravotné problémy na webe, ktorý je plný hlúpostí – od parazitov, zázračných minerálnych roztokov a toxických vakcín po nezmysly týkajúce sa iných oblastí nášho života, ako je zdravie. Ani prekyslenie organizmu mi doteraz nikto nevysvetlil. Naše zariadenie má pomôcť lekárom pri ich práci a pacientom uľahčiť diagnostikovanie ich ochorenia. Lekár pri diagnostike a terapii sleduje guideline-y, teda všeobecne platné postupy schválené lekárskou a vedeckou komunitou. Samozrejme, ani medicína nefunguje vždy na sto percent, ľudské telo je na to až príliš komplikované. Ale, myslím, že každý má mnohonásobne vyššiu šancu na vyliečenie, ak sa zverí do rúk odborníkom.
Ľudia niekedy naletia rôznym nemedicínskym metódam, ktoré sa tvária exkluzívne. Napríklad teraz veľmi populárna biorezonancia, ktorá bezradným pacientom sľubuje odhalenie skrytých ochorení a „vyladenie“ buniek organizmu na tú správnu frekvenciu pomocou špeciálneho prístroja. Je podľa vás niečo také možné? Nemohli by si ľudia biosenzor a biorezonanciu pod tlakom šikovného marketingu pomýliť?
Určitá logika pre laika by v tom mohla byť. Pre odborníka je to väčšinou hŕba nezmyslov. Aj lekári z môjho okolia sa o tom vyjadrujú rovnako. Ak by som teraz ja prišiel s nejakou krabičkou s pekným farebným displejom (niečo iné ako biorezonancia, niečo nové), ktorú by som pripojil na ruku nejakému dôverčivému človeku (samozrejme, až po tom, ako by som zhodnotil, či zanedbaním jeho zdravotného stavu neriskujem, že mi pacient umrie – to je predsa len dosť negatívna reklama) a nechal by som ho namýšľať si, ako to krásne funguje, určite by som mu tú krabičku predal. Napísal by som si na reklamný letáčik všetky svoje tituly, publikácie, úspechy – a šlo by to samo. Mne v tomto konaní bráni moje svedomie. Biosenzor nemá s biorezonanciou nič spoločné. Biosenzory využil už takmer každý z nás – rôzne glukózové testy, testy na okultné krvácanie, spomínané CRP či tehotenské testy. To sú všetko príklady biosenzorov. Jedného „odborníka“ na podobnú metódu ako biorezonancia sme párkrát uvítali v našom laboratóriu, kde sme s ním robili nejaké merania na našich vzorkách, pričom sme sa snažili zistiť, ako je jeho prístroj využiteľný na diagnostiku. Po dvoch návštevách s nami prestal komunikovať, aj keď sľúbil, že to ešte skúsi do tretice.
Bude vyšetrenie prostredníctvom biosenzora na báze nanotechnológií cenovo dostupné? Kedy by sa novinka reálne mohla objaviť na trhu?
Komercionalizácia smerom do medicíny je dosť náročná, ale intenzívne sa o ňu mienime usilovať. Pri tom budeme mať stále na pamäti najmä dostupnosť pre širokú verejnosť. S diagnostickým kitom ale nemôžete ísť rovno na trh. Nie sú to teplé rožky...
Čo je vaším najväčším vedeckým snom?
Dosiahnuť nejakú konkrétnu aplikáciu, dostať na trh nejaký produkt. Nie pre peniaze, pre spoločnosť. Ak by som chcel peniaze, nejdem robiť vedu – hlavne nie na Slovensku.
Ako vedec-inovátor sa na svet pozeráte trocha inými očami. Aká je vaša osobná filozofia? Čo by ste odporúčali iným mladým talentovaným Slovákom, aby o nich svet písal tak, ako o vás?
Počas štúdia na gymnáziu aj na vysokej škole som mal na dverách izby zvnútra napísanú jednu vetu. Na ňu som sa pozeral každý večer, keď som šiel spať, každý deň, keď som sa zavrel v izbe a učil sa. Toho som sa snažil držať: „Teš sa neúspechom a prekážkam, pretože ich prekonávaním rastieš.“ Nápis na dverách izby ostal doteraz, aj keď v nej už nebývam.
nanotechnológie Tomáš Bertók biosenzor biotechnológ diagnostika rakoviny
