MUDr. Eva Siracká: Onkologický pacient ma odnaučil fajčiť

MUDr. Eva Siracká je významnou osobnosťou v onkológii, ktorá získala množstvo prestížnych cien
Zdroj: Liga proti rakovine
2014-04-11 06:00:00

Dnešok je dňom, keď sú slová zbytočné. Tohtoročné posolstvo Dňa narcisov oslovuje všetkých, ktorí chcú pomôcť onkologickým pacientom bez zbytočných slov. Prečo vlastne tento deň vznikol? Aj o tom sme sa porozprávali s prezidentkou Ligy proti rakovine MUDr. Evou Sirackou, DrSc.

Držiteľka prestížnych ocenení

Významná slovenská osobnosť v onkológii a držiteľka viacerých prestížnych ocenení. Reč je o MUDr. Eve Sirackej, Dr.Sc, ktorá celý svoj život zasvätila onkológii. V roku 1951 promovala na Lekárskej fakulte Komenského univerzity v Bratislave a v r. 1964 získala hodnoť kandidáta lekárskych vied SAV – CSc. Pracovala na rádiologickom oddelení. V r. 1990 založila Československú Ligu proti rakovine.

V roku 2000 sa stala Eva Siracká držiteľkou Ceny primátora hlavného mesta SR Bratislava za ojedinelý celospoločenský prínos činnosti Ligy proti rakovine Slovenskej republiky a za odbornú humánnu a etickú účasť na šírení poznatkov o problematike prevencie, včasnej diagnostiky a liečby onkologických ochorení. Svetovou medicínskou asociáciou bola vybraná medzi 65. popredných lekárov 53 krajín sveta. Získala tiež ocenenie Žena 21. storočia v rámci udeľovania ocenení Ženy roka 2006 za celoživotný prínos pre zastupovanie slovenských žien vo svete.

Pri príležitosti dnešného Dňa narcisov sme sa porozprávali s MUDr. Evou Sirackou o osobných skúsenostiach so zákernou rakovinou, o jej práci s nevyliečiteľne chorými pacientmi, ale aj o najväčších dojmoch, ktoré v nej zanechali:

Kedy ste vedeli, že sa chcete v živote venovať onkológii?

- Ako medička som absolvovala povinnú klinickú prax v Onkologickom ústave v Bratislave, známom verejnosti ako Nemocnica u alžbetíniek. Názov onkológia bol vtedy pomerne neznámy. Po prvých skúsenostiach s onkológiou na chirurgickom oddelení som sa tam neskôr opäť na prax žiadala a oboznamovala som sa s onkologickou gynekológiou. Tieto prvé kroky sa stali mojím osudom. Vrátila som sa tam opäť už ako lekárka a začala som pracovať na rádiologickom oddelení. Stala som sa prvou ženou na Slovensku, ktorá sa začala v tejto disciplíne špecializovať. V tomto Ústave som strávila celý profesionálny život, najskôr v klinickej časti ústavu a potom v jeho výskumnej časti. V roku 1990 som tam založila Československú Ligu proti rakovine, v ktorej pôsobím dodnes.

Máte osobné skúsenosti s rakovinou? Vyskytla sa vo vašej rodine?

- Myslím, že niet rodiny, ktorá by sa s touto zákernou chorobou nestretla. Moja mama zomrela na rakovinu žlčníka a švagor na rakovinu obličky. Bol to pre mňa obrovský šok, keď som pri jej operácii videla, že ide o pokročilé štádium, kde šanca na dlhšie prežitie bola minimálna.

V rámci svojej práce sa zrejme často stretávate s nevyliečiteľne chorými pacientmi. Musíte byť veľmi silná žena. Ako to zvládate?

- Sú dve situácie, kde je veľmi ťažké povedať pacientovi pravdu. Prvá je pri oznámení diagnózy, ktorá by mala byť vždy podaná citlivo a s nádejou. Obvykle sme sa slovu rakovina vyhýbali a volili sme rôzne iné označovania nádorovej choroby. Vtedy bola rakovina ešte tabu a v predstavách ľudí vždy spojená so smrťou a utrpením. Druhá, o mnoho ťažšia situácia je však povedať pacientovi pravdu, keď už je u neho veľmi malá nádej na zlepšenie a už vôbec nie na vyliečenie. Väčšinou sa táto informácia presúva na jeho príbuzných, ktorí to často nevedia pochopiť. Tí potom hľadajú pomoc inde a stávajú sa často obeťou rôznych šarlatánskych praktík. V priebehu svojho profesionálneho života som sa najmä v zahraničí stretávala s prípravou pacienta sa smrť. Je to veľmi bolestivá stránka nášho povolania, ale je potrebné, aby sa i v tomto smere našlo citlivé riešenie, aby umieranie a smrť neboli tabuizované.

Pamätáte si na onkologického pacienta, ktorý vo vás zanechal najväčšie dojmy a ktorého cesta za vyliečením bola niečím výnimočná?

- V odbornej literatúre je popísaných viacero prípadov, kedy došlo pri veľmi pokročilej chorobe k prekvapivému zvratu a k vyliečeniu bez nejakých takzvaných alternatívnych metód. Veda vie už dnes takéto zázračné prípady vysvetliť. Ja som to osobne zažila u jednej pacientky, ktorú sme prepúšťali do domácej opatery v beznádejnom stave. Povedali sme jej ale, že ju o šesť mesiacom zavoláme na kontrolné vyšetrenie, aby sme jej dali nejakú nádej. Po roku prišla do ambulancie dobre vyzerajúca pani s moderným účesom, ktorá mi vyčítala, že sme na ňu zabudli a tak prišla sama. Vyšetrenie ukázalo, že je na ceste k dobrému prežitiu choroby, pretože došlo postupne k likvidácii početných nádorových ložísk, bez toho, že by niečo užívala. Žiaľ, takýchto prípadov nie je veľa a mám skôr spomienky na odchody zo života, ktoré ešte dnes vyvolávajú u mňa smútok.

Čo vás naučili pacienti? Stalo sa vám, že ste napr. vďaka nim prestali s nejakou neresťou?

- Na mojom oddelení bol mladý 37 ročný muž, ktorý bol vlakovým strojvodcom a podľa anamnézy vyfajčil až neuveriteľných 60 cigariet denne. Mal rakovinu pľúc, ktorú sme ožarovali, ale s malou nádejou na dobrý výsledok. Raz ráno na vizite, keď som sa ho pýtala, ako sa má, pochytil ho prudký kašeľ, spojený s veľmi masívnym krvácaním. Nádor zrejme narušil nejakú väčšiu cievu, kde sa nedalo nijako zasiahnuť. Je to veľmi zlý pocit byť úplne bezmocný. Bol to taký silný zážitok, že som od toho dňa prestala fajčiť, čo bolo vtedy takou hlúpou módou napodobňovať známe americké filmové hviezdy. Tento zážitok vždy spomínam na školách, kde varujem mládež, aby sa tohto škodlivého návyku zbavili a aby ani nikdy nezačali.

Prečo vznikol Deň narcisov? Čo vás k tomu viedlo?

- Po založení Ligy proti rakovine v roku 1990 sme boli prijatí za člena významných medzinárodných organizácií v Európe i vo svete, začali sme bez akýchkoľvek prostriedkov. Naším patrónom sa stala nórska Liga proti rakovine, ktorá nám dávala rady, ako prácu ligy rozbehnúť. Oni nemali s financiami žiadne problémy, lebo pomimo toho, že ich členovia - banky, priemyselné koncerny, bohaté spoločnosti - ich štedro podporovali, nám radili, aby sme uskutočnili celonárodnú zbierku Deň narcisov, ktorý im prinášal značné financie. Neboli v Európe a vo svete sami. Tento spôsob s použitím kvetu narcisu, ktorý symbolizuje nádej, tam už dlhé roky úspešne fungoval. Začali sme s obavami a postupne, najskôr v štyroch veľkých mestách na Slovensku. Výsledok nás presvedčil, že i na Slovensku sú ľudia, ktorí pochopili, že iba spoločnými silami sa dá bojovať proti chorobe, ktorá je veľmi drahá a finančne náročná. Dnes už je to 18. Deň narcisov, ktorý postupne priniesol dôležité zdroje pre podporu programu kontroly rakoviny, kde podobne ako v iných, i bohatých krajinách dostatok financií chýba.

Ste každý rok spokojná s vyzbieranými peniazmi, ktoré idú na onkologických pacientov? Spomínate si na pacientov, ktorým obzvlášť táto zbierka zachránila život?

- Deň narcisov sa stal najväčšou jednodňovou populárnou zbierkou peňazí na Slovensku. Získané zdroje sa do konca roka rozdelia do hlavných oblastí stratégie boja proti rakovine – prevencia, výchova, informácie, podpora klinických a výskumných projektov, podpora pre moderné vybavenie onkologických inštitúcií, pre pokrok v diagnostike, liečbe a výskume, podpora hospicovej starostlivosti a komplexnej psychosociálnej starostlivosti. O rozdelení peňazí i o celom našom hospodárení rozhoduje 11-členná Generálna rada Ligy proti rakovine a je overené auditom. Informujeme o tom vo Výročných správach v slovenskej a anglickej reči, ktoré posielame do medzinárodných organizácií, do Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Liga proti rakovine prezentuje takto účasť Slovenska na programe, ktorého potreba sa neustále zdôrazňuje na všetkých summitoch na najvyššej úrovni vo svete a v Európe.

Na internete kolujú správy, že sa blíži „prílivová vlna“ rakoviny, ktorá spôsobí pohromu. Počet chorých sa bude vraj stále zvyšovať. Je to podľa vás pravda? Máme sa báť najhoršieho?

- Rakovina sa už dnes v odborných kruhoch označuje ako globálna epidémia. Počty nových prípadov sa ročne neustále zvyšujú. Toho času je v Európe registrovaných ročne až 3,4 milióna nových prípadov a 1,8 mil. úmrtí. Neustále sa zdôrazňuje potreba zavedenia Národných onkologických plánov a potreba ich financovania. Slovensko žiaľ patrí medzi posledné štyri krajiny z 28 štátov EÚ, ktoré takýto plán ešte nemajú. Financiami, ktoré máme k dispozícii sa usilujeme aspoň v tých najzávažnejších oblastiach pomáhať.

Môže sa slovenské zdravotníctvo porovnávať so zahraničným, čo sa týka liečby rakoviny?

- Problémy s prístupom k modernej a drahej liečbe, ako aj problémy s čakajúcimi lehotami sú všade vo svete. Problémy nie sú iba v týchto oblastiach, ale i vo veľmi dôležitej oblasti starostlivosti o pacienta, ktorá začína už od dňa diagnózy cez všetky štádia choroby i odchodu zo života. Na všetkých svetových odborných konferenciách sa stále viac zdôrazňuje, že nestačí liečiť iba chorobu, ale že treba liečiť a starať sa o celého pacienta. Túto oblasť považujeme popri prevencii za prioritu a vyčleňujeme na ňu značné finančné zdroje. Naša práca s tomto smere vyvolala pozornosť Európskej asociácie líg proti rakovine, výsledkom čoho bolo, že sme boli požiadaní, aby sme prevzali predsedníctvo v pracovnej skupine, ktorá rieši práva pacientov, odstránenie diskriminácie v zamestnaní, v prístupe k finančných službám a poisteniu a rozvoj  rehabilitácie.

Čo je podľa vás v živote najdôležitejšie?

- Dôležité je byť v živote šťastný, čo podmieňuje nielen zdravie, ale aj prostredie, v ktorom človek žije, v spoločnosti slušných a rozmýšľajúcich ľudí, ktorým sú nenávisť, závisť, zloba a zákernosť cudzie. Mali by sme si často pripomínať známy výrok G.P. Shawa: „Naučme sa žiť na zemi ako ľudia.“

2014-04-11 06:00:00  |  Foto: Liga proti rakovine  |  Zdroj: red

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia