Veľký mýtus o užívaní antibiotík: Ak užijete celé balenie, takýto to môže mať následok
Zdroj: pixabay.com
Aby boli antibiotiká účinné, je dôležité poznať zásady ich správneho užívania. Medzi ne patrí aj dobranie celého obsahu lieku. Vedci však prichádzajú s tvrdením, že je to nezmysel. Údajne sa tým môže zhoršiť bakteriálna rezistencia!
Antibiotiká ničia baktérie alebo bránia ich rastu, a tým liečia infekcie. Veľkou hrozbou zdravotníctva je rezistencia, ktorá vzniká ako dôsledok nesprávnej a nadmernej konzumácie antibiotík. Ich odolnosť klesá, čo môže mať za následok o niekoľko rokov úmrtie pacientov kvôli infekciám, na ktoré tieto lieky jednoducho už nezaberajú. Preto je zachovať účinnosť antibiotík zodpovednosťou každého z nás.
Čítajte tiež: Najhoršia stravovacia chyba, akú môžete urobiť: Po tomto hriechu sa tukové bunky zbláznia!
Zhoršujú rezistenciu?
Podľa vedcov môžeme ešte viac podporiť bakteriálnu rezistenciu tým, že doberieme celé balenie antibiotík! Pritom ide o odporúčanie, ktoré je neustále prízvukované pacientom. Výskumníci si však myslia niečo iné a upozorňujú, aby pacienti prestali užívať svoj liek, keď sa cítia už lepšie.
Oficiálne usmernenie NHS tvrdí, že "je nevyhnutné dobrať predpísané antibiotiká, aj keď sa cítite lepšie a ak vám zdravotnícky personál nepovie inak." Podľa vedcov však toto tvrdenie nie je doložené dôkazmi. Varujú, že zbytočné vystavenie antibiotikám by mohlo v skutočnosti zhoršiť rezistenciu! Lepším riešením bude, ak by pacienti prestali užívať lieky, akonáhle im bude lepšie, dodal tím výskumníkov v časopise British Medical Journal (BMJ).
Na druhej strane, praktickí lekári naznačili, že nemajú v úmysle prestať s odporúčaniami pre pacientov, aby dokončili balenie antibiotík, keďže "zmena tohto tvrdenia by mohla ľudí zmiasť". Navyše, mohla by spôsobiť opätovný návrat ochorenia, keďže zlepšenie príznakov ešte nemusí znamenať úplne odstránenie infekcie z organizmu.
Chýbajú dôkazy
Oxfordský profesor Tim Peto sa priznal, že sa ako študent medicíny učil o dôležitosti ukončenia užívania antibiotík, ale keď začal diskutovať o pôvode tejto myšlienky so svojimi kolegami, "nikto nemohol zistiť, odkiaľ vlastne toto tvrdenie je".
Profesor Martin Llewelyn z Brighton and Sussex Medical School a jeho kolegovia tvrdia, že sú pacienti vystavení zbytočnému riziku rezistencie na antibiotiká, keď sa liečba podáva dlhšie, ako je potrebné. Pojem "doužívať balenie" ignoruje skutočnosť, že rôzni pacienti reagujú na liečbu rôznymi spôsobmi.
"V súčasnej dobe túto skutočnosť z veľkej časti ignorujeme a namiesto toho odporúčame stanoviť konkrétne odporúčania pre obdobie užívania antibiotík, ktoré sú založené na nedostatočných dôkazoch. Táto situácia sa však mení v nemocniciach, kde možno usmerňovať, kedy prestať s liečbou antibiotík. Avšak mimo nemocničného prostredia, kde opakovane vyšetrenie a testy nie sú možné, môžu byť pacienti len poučení, aby ukončili liečbu, keď sa už cítia lepšie, v priamom rozpore s odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)," dodal Martin Llewelyn a jeho kolegovia.
Pri bežných bakteriálnych infekciách neexistuje žiadny dôkaz, že zastavenie liečby antibiotikami včas zvyšuje riziko rezistencie pacientov.
Je to na lekárovi
Antibiotiká (ATB) tvoria skupinu liekov určených na liečbu alebo aj na prevenciu ochorení spôsobených baktériami. Na ich použitie je preto potrebné presne diagnostikovať pôvodcu infekčného ochorenia. Podľa Mgr. Diany Madarászovej, hovorkyne zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), je liečba antibiotikami vtedy úspešná, ak sa použije správne antibiotikum voči citlivému mikróbu. Musí sa vybrať také antibiotikum, ktoré je účinné proti najčastejším vyvolávateľom daného ochorenia.
Muž dva týždne nepoužil mydlo ani sprchový gél: Nastali ohromné zmeny, ktoré nečakal
"Dávka antibiotika musí byť dostatočne veľká, lebo k rezistencii môže dôjsť aj pri poddávkovaní. Trvanie liečby musí byť tiež dostatočné, aby sa ochorenie neopakovalo. V každom prípade by sa nemalo prestať s užívaním antibiotika, keď sa pacientovi zmiernia príznaky ochorenia a cíti sa dobre. Ukončenie antibiotickej liečby by malo byť potvrdené lekárom," upozorňuje Mgr. Madarászová.
Ako ďalej odborníčka dodala, odolnosť na antibiotiká najčastejšie vzniká pri ich dlhodobom podávaní, pri nedodržiavaní dávkovacej schémy, pri vynechávaní jednotlivých dávok, pri skracovaní dĺžky liečby a pri svojvoľnom užívaní dávok. Dôvodom nárastu rezistencie je aj predpisovanie antibiotík lekárom neuvážlivo a mnohokrát nie cielene (v mnohých prípadoch sú antibiotiká predpisované na vírusové infekcie).
"Užívanie antibiotík má byť preto pod uváženou kontrolou predpisujúceho lekára a má sa riadiť dodržiavaním oficiálne platných schválených postupov," povedala na záver.
