Situácia je dramatická: Blíži sa koniec antibiotík?

Nadmerné užívanie antibiotík prispieva k odolnosti baktérií.
Zdroj: photl.com
2014-01-10 07:50:00

Vývoj antibiotík klesá a ich účinnosť sa stráca. To sú dôvody, prečo ľudstvu onedlho nevydržia. Pritom ich používame len jedno storočie. Budeme opäť umierať na infekcie?

Spotrebujeme osem miliónov balení antibiotík

Lekári nás neustále upozorňujú, aby sme to s užívaním antibiotík nepreháňali. Napriek tomu si nedáme povedať. Takmer pri akejkoľvek chorobe, vrátane chrípky, bežíme za lekárom, nech nám predpíše lieky. Svedčia o tom dáta OECD, ktoré ukázali, že Slováci užívajú viac antibiotík ako obyvatelia okolitých krajín. Kým spotreba antibiotík vyjadrená v doporučenej dennej dávke na 1000 osôb je v Rakúsku 15, Maďarsku 15,7 a Českej republike 17,9, na Slovensku je táto hodnota vyššia, a to 23,8. Slovenskí pacienti ročne spotrebujú až osem miliónov balení!

Ide o celosvetový problém

Nadmerné užívanie antibiotík prispieva k odolnosti baktérií, čo sa najmä v rozvojovom svete prejavuje výskytom nových super baktérií odolných voči všetkým antibiotikám. Strata účinnosti antibiotík je celosvetový problém, predstavuje reálnu hrozbu vo verejnom zdravotníctve. Odolnosť baktérií voči používaným antibiotikám narastá rýchlejšie, ako sú zavádzané nové antibiotiká do klinickej praxe. Aj podľa profesora Jeremy Farrara je rastúca bakteriálna rezistencia voči antibiotikám veľkým globálnym problémom.

Ich vývoj klesá

Ochorenia ako napr. kvapavka, sa stávajú čoraz bežnejšími a onedlho nebudeme schopní proti nim bojovať. Ako ďalej profesor dodal, problémom je alarmujúci pokles výskumu a vývoja antibiotík. Len štyri farmaceutické spoločnosti dnes pracujú na vývoji antibiotík, zatiaľ čo pred 20 rokmi ich bolo 18. Výsledkom je len päť nových antibiotík, vyrobených za posledných desať rokov.

Prečo to tak je?

Keďže pacienti užívajú antibiotiká zvyčajne len krátky čas, farmaceutické spoločnosti sa orientujú na iné lieky, ktoré sa berú dlhodobo. Patria sem napr. lieky na srdcovo-cievne choroby. Pre mnohé firmy nie je vývoj nových antibiotík dostatočne lukratívny.

Predseda predstavenstva Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu Slovenska (AIFP) Peter Musil to čiastočne potvrdzuje: „Náklady na vývoj nových liekov a nielen antibiotík v poslednom desaťročí extrémne narástli, navyše sa zásadne predĺžila aj doba vývoja nového lieku. Celý proces je omnoho zložitejší, dlhší a najmä drahší. V prípade antibiotík kde navyše čelíme stále väčšej rezistencii baktérií, ktorá je spôsobená aj nadmerným a často absolútne nesprávnym užívaním antibiotík, je tento problém ešte vypuklejší. Preto rozumiem aj iniciatívam, ktoré počítaj s tým, že výskum a vývoj nových antibiotík bude nejakým spôsobom stimulovaný“.  

„Časovaná bomba“

O konci antibiotík varovala aj anglická profesorka Dame Sally Davies, ktorá opísala rastúcu rezistenciu voči antibiotikám ako „časovanú bombu“. Dodala, že tento problém by dokonca mal byť zaradený na zozname najväčších hrozieb, kde sa inak nachádza napr. terorizmus.

Profesor Farra zdôrazňuje, že nebezpečenstvo nebude predstavovať vírus, ktorý by sa rýchlo rozšíril po celom svete a „vyhladil“ by ľudstvo tak, ako to vidíme vo filmoch. Podľa neho sa bude pomaly a zákerne približovať.  

V reakcii na tento celosvetový problém vyzval profesor vládu, aby motivovala farmaceutické spoločnosti k práci na antibiotikách a zároveň väčší obmedzený prístup k týmto liekom.

2014-01-10 07:50:00  |  Text: Janka   |  Foto: Photl.com  |  Zdroj: TASR, digitaljournal.com

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia