Hluk ako záludná príčina zdravotných problémov: Viete, koľko znesú vaše uši a telo?

14.05.2018

Čoraz viac ľudí dnes pociťuje nedostatok ticha ako nevýhodu. Len čo ráno otvoríme okno v rušnom meste, dnu sa vtlačí celá ulica aj s pretlakom jej zvukov. V hluku sme nútení fungovať takmer celý deň. Je to ale zdravé? Na to sme sa spýtali odborníkov.

 

Pre Terezu z Bratislavy sa stal hluk nočnou morou. S priateľom si prenajali malý byt v Petržalke dúfajúc, že v ňom po práci nájdu pokojné miesto na oddych. Opak bol pravdou. Dvojicu privádzal každú noc do zúfalstva príliš hlučný výťah premávajúci za stenou ich spálne. „Po troch týždňoch bezsenných nocí sme sa rozhodli vysťahovať. Noc čo noc sa opakoval ten istý scenár a výťah nás vytrhával zo spánku. V práci som sa potom nedokázala sústrediť, bola som unavená a bolela ma hlava,“ spomína Tereza.

Čítajte viac: Nevyspytateľný syndróm, ktorý spúšťa nadmerný stres: Tieto príznaky varujú pred kolapsom!

Hluk dokáže znepríjemniť život nejednému z nás. Najmä tým ľuďom, ktorí naň reagujú citlivejšie. „Dnes je už ťažké nájsť tichý priestor v civilizovanom svete. Asi aj naše vnímanie pojmu ,tichý priestorʻ je v súčasnosti iné ako pred mnohými rokmi. Hluk kancelárií, ulíc, železníc, letísk dnes akceptujeme vo vyššej miere, ba neraz sami k hlukovým emisiám prispievame hlukom z nosičov zvuku či slúchadiel,“ hovorí profesor Milan Profant, prednosta Kliniky otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Nemocnice sv. Cyrila a Metoda Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Ticho neexistuje

„Absolútne ticho vlastne nejestvuje. Aj keď sa zavrieme do tichej komory s absolútnou zvukovou izoláciou od okolitého sveta, naše telo činnosťou srdca, prúdením krvi a dýchaním vydáva zvuk. Dokonca aj taká jemná štruktúra, ako sú bunky vnútorného ucha, pri počúvaní vydávajú zvuk, ktorý možno merať. Takéto meranie je základom vyšetrenia sluchu novorodencov na druhý a tretí deň ich života,“ pokračuje odborník.

Na ilustráciu, napríklad študovňa v knižnici má hladinu hluku okolo 40 decibelov a hluk v bežnej kancelárii dosahuje hodnoty okolo 60-70 decibelov, ozrejmuje. Dopĺňa, že keď okolo nás prejde nákladné auto, vydá hluk nad 90 decibelov. „Zbíjačka produkuje hluk okolo 100 decibelov a štartujúce lietadlo nás ohluší viac ako 120-decibelovým hlukom. Sto decibelov hluku na nás pôsobí aj počas rockového koncertu alebo streľby.“

„Decibelová škála však nie je aritmetická, ale logaritmická: teda hluk 10 decibelov je 10-krát silnejší ako hluk 0 decibelov, ale hluk 20 decibelov je už 100-krát silnejší. Pri hluku nie je závažná iba absolútna hladina hluku, ale aj dĺžka expozície,“ pripomína uznávaný otorinolaryngológ.

Pôsobí na celý organizmus

Hluk nemá vplyv len na náš sluch, ale pôsobí na celý organizmus. Dokonca nás môže ovplyvňovať aj vtedy, keď ho nevnímame. „Sú známe nepriaznivé dlhodobé účinky nízkofrekvenčných zvukov, aké produkujú napríklad ventilátory, a niekedy sa také zvuky objavia v priestore bez toho, aby sme vedeli identifikovať ich zdroj. Takéto zvuky občas ani nevnímame, ba ani nepočujeme a nepriaznivo ovplyvňujú našu psychiku, vyvolávajú psychosomatické choroby, ktoré sa môžu prejaviť príznakmi, ktoré by človek ani len nedával do súvisu s hlukom,“ vysvetľuje profesor Profant.

Môže sa zdať, že ľudia, ktorí sú nútení pracovať v hlučnom prostredí, si po čase na hluk zvyknú a nevadí im. Pravdou však je, že príliš hlučné prostredie je pre ľudský organizmus stresujúce a vplýva na kardiovaskulárny systém, čo sa môže prejaviť napríklad zvýšeným tlakom.

Niektorým prekáža aj vlastný hlas

„Ak bývame v oblasti s nadmerným (aj krátkodobým) hlukom, ktorý nás pravidelne môže vytrhnúť z pokojného spánku, narušenie spánku vedie k celkovým psychickým poruchám, poruchám dýchania aj srdcového rytmu,“ varuje odborník a dodáva, že sa v praxi stretáva aj s pacientmi, ktorí trpia neznášanlivosťou zvukov – fonofóbiou alebo mizofóniou: „Môžu im vadiť akékoľvek zvuky, dokonca aj vlastný hlas. Iní zase netolerujú zvuky, ktoré druhým ľuďom nevadia, pričom pri vyšetrovaní sluchového orgánu nezistíme žiadne poškodenie.“

Citlivosť na hluk je do určitej miery individuálna, a to sa vzťahuje aj na reakcie ľudského tela. Niekomu ho môžu hlasné zvuky organizmus celkom rozladiť – ak sa to deje opakovane a často, môže tento stav viesť k hypertenzii či chorobám srdca.

Sluch slabne už pred odchodom na dôchodok

„Samozrejme, hluk môže poškodiť i sluchový orgán. Zvuky na úrovni 130 decibelov a viac vnímame ako bolestivé. Takéto intenzívne zvuky môžu poškodiť zmyslový orgán vnútorného ucha. Poznáme stav, ktorý označujeme ako akutrauma, poranenie ucha hlukom, keď sa sluchový orgán poškodí trvalo alebo dočasne jediným intenzívnym hlukom (streľba, výbuch a podobne). Vývoj opäť závisí od vnímavosti jedinca. Detí a starší ľudia sú citlivejší, rovnako ako aj uši, ktoré už predtým boli poškodené,“ objasňuje profesor. Dopĺňa, že sluch sa oslabuje aj vekom (presbyacusis), a to už vo veku okolo 60 rokov, čo možno pripísať na vrub celkovo zvýšenej hladine hluku, v ktorej žijeme.

Limity hluku stanovuje zákon

Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) možno hlukom nazvať „každý rušivý, obťažujúci, nepríjemný, nežiaduci, neprimeraný alebo škodlivý zvuk“. Ako pre Vyšetrenie uviedla Jozefína Kaššová z Komunikačného referátu ÚVZ SR, ochranu zdravia pred hlukom v životnom prostredí upravuje § 27 Zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

„Podrobnosti ochrany zdravia upravuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. Táto vyhláška sa vzťahuje na hluk, ktorý sa vyskytuje trvale alebo prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vo vnútornom prostredí budov. Vo vonkajšom prostredí sa hodnotí najmä hluk z dopravy a z iných zdrojov, z priemyselnej, stavebnej a výrobnej činnosti, hluk z mimopracovných aktivít človeka. Vo vnútornom prostredí budov sa hodnotí hluk z vnútorných zdrojov v budove (výťahy, kotolne) ale aj hluk prenikajúci z vonkajších zdrojov,“ dopĺňa.

Vyhláška ministerstva zdravotníctva zároveň ustanovuje aj prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom aj vnútornom prostredí budov. Napríklad limity hluku pre domácnosti sa pohybujú v rozmedzí 30 až 40 decibelov.

Čo znamená „rušivý hluk“?

V prípade podozrenia na porušovania zákona, ktorý stanovuje limity hlučnosti, je možné objednať si meranie hluku oprávnenou osobou z orgánov verejného zdravotníctva. Za zvlášť rušivý hluk je podľa Vyhlášky 549/2007 Z. z. § 2 písm. w považovať „zvuk, ktorý individuálne ruší alebo obťažuje človeka (napr. výrazné rytmické alebo tónové zložky vo zvuku, hlasitá reč, hudba, intenzívne a náhodne sa opakujúce zvukové impulzy, prerušovaný alebo premenný hluk s veľkým rozdielom hladín).“

„Zdraviu škodlivý je najmä impulzový hluk, ktorý je tvorený jedným impulzom alebo sledom zvukových impulzov, pričom doba trvania každého impulzu je 0,2 sekundy. Vysoko impulzívny hluk je tvorený impulzmi vo vonkajšom priestore, ich zdrojom je napr. streľba, ťažobné a demolačné práce s pomocou výbušnín,“ spresňuje Kaššová.

Legislatíva podľa ÚVZ SR stanovuje aj limity pre hlučnosť pracovného prostredia, konkrétne v nariadení vlády SR č. 115/2006 Z. z o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády SR č. 555/2006 Z. z. „Najčastejšie používaným limitom pre pracovné prostredie je 85 decibelov, keďže prekročením tejto hodnoty expozície sa počas 8-hodinového pracovného času stáva práca rizikovou,“ uzatvára Jozefína Kaššová.

 

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria


Tagy:
zvuk hluk sluch Milan Profant

14.05.2018  |  Foto: Gettyimages.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia