Spánok ako spúšťač temnej choroby: Najväčšia chyba, ktorej sa dopúšťame počas noci

2018-03-16 06:00:00

O kvalite spánku rozhoduje niekoľko faktorov. Svetlo je podľa japonských vedcov jedným z nich. Práve jeho vplyv zásadne rozhoduje o tom, či sa zobudíme po sladkom osemhodinovom spánku z ružového sna, alebo bude pre nás zaspávanie a prebúdzanie nočnou morou.

Podľa štúdie zverejnenej v magazíne American Journal of Epidemiology môže zvyšovať riziko vzniku depresie a jej príznakov expozícia svetlu počas spánku, a to dokonca aj pri nočnom osvetlení nízkej intenzity. Odborníci už dávno poukázali na to, že nočné osvetlenie je pre ľudské telo neprirodzené a narúša tzv. cirkadiánne biologické rytmy. Rušivý efekt na mozog má aj používanie mobilných telefónov, tabletov alebo notebookov tesne pred usínaním.

Čítajte viac: Obrovská chyba, po ktorej klesá inteligencia: Takto mení mozog osvetlenie!

Novým zistením je, že depresiu podnecuje aj veľmi nízka intenzita svetla, ktoré môže v noci do izby prenikať napríklad spoza závesu. Najzdravšou voľbou je preto spánok v úplnej tme bez rušivých vplyvov, radia vedci.

Na spánok pri svite mesiaca zabudnite

Výskumníci vyslovili tieto závery po dvojročnej štúdii 863 starších ľudí, ktorým blízko postelí umiestnili svetelné merače. Zaujímalo ich, ako sa intenzita svetla v miestnosti prejaví na vyvolávaní depresívnych príznakov a samotnej kvalite spánku. Okrem kategórie intenzity svetla vedci sledovali aj to, či účastníci fajčia, majú vo zvyku piť alkohol alebo užívajú nejaké lieky. Do úvahy tiež brali vysoký krvný tlak, diagnózu cukrovky a úroveň pohybovej aktivity.

Stačilo viac ako päť luxov svetla počas noci, aby sa u účastníkov výskumu zvýšila miera depresivity. Na ilustráciu, jeden lux zodpovedá intenzite svetla z jednej sviečky, oproti ktorej človek sedí vo vzdialenosti jedného metra. Päť luxov zodpovedá jasu z pouličného osvetlenia, ktoré v noci preniká do spálne. Ľudia, ktorých spálne neboli dostatočne tmavé, zvyčajne chodievali spať skôr, ale, paradoxne, vstávali neskôr ako tí, ktorí si spálne zatemňovali napríklad závesom. Súčasne sa po spánku cítili menej svieži. Podľa vedcov môže tento jav súvisieť s nedostakom melatonínu, hormónu spánku, ktorého hladina v tele stúpa so znižujúcou sa intenzitou svetla. Z jeho deficitu možno vyvodiť viaceré psychologické dôsledky, napríklad predispozíciu na depresiu.