Pozorujete na sebe zmeny, ak sa dobre nevyspíte? Iste, túto otázku možno považovať za hlúpu. Ste unavení, nevyspatí, jediné, čo chcete je znova vliezť do postele a sladko spinkať. Viete ale, čo to s ľudským organizmom naozaj robí?
Vyskúšal to na vlastnej koži
Peter Tripp, populárny americký DJ sa odhodlal na zaujímavý experiment. Nespal neuveriteľných 200 hodín. Nie preto, žeby chcel zaujať. Pretože chcel pomôcť charite.
Štúdium nedostatku spánku nebol na takej úrovni ako dnes, preto len málo ľudí vedelo, čo sa v skutočnosti bude s DJom diať. Bol to teda nie len experiment samotného Petra, ale bol pre vedeckú komunitu. Výsledok však bol oveľa dramatickejší, ako si kto v tom období myslel.
Na začiatku bolo všetko fajn. Dj jeho spolupracovníci popisovali ako veselého, vždy pozitívne naladeného človeka. Postupne sa však menil. Priamo pred ich očami. Bol podráždený, preklínal všetko a všetkých – od spolupracovníkov až po najbližších. Ku koncu svojho snaženia, hoci si možno ani sám neuvedomoval, čo sa deje, začal mať halucinácie a paranoidné predstavy. Rozhodne nič príjemné!
Aj keď ho lekári monitorovali, žiadnemu symptómu nemohli predísť. Spať šiel až po 201 hodinách. Písal sa rok 1959.
Čo sa s nami deje?
Uplynulo niekoľko rokov, dnes už vie toho veda veľa vyskúmať, vie vysvetliť, prečo sa deje, čo sa deje s človekom, ktorý nespí niekoľko desiatok hodín. V Trippovom prípade veda vie zreplikovať jeho správanie.
Spánková deprivácia vedie k stavom podráždenosti, zhoršením nálady, pocitom depresie, k hnevu a úzkosti. Niektorí argumentujú, že nedostatok spánku vedie k zvýšenej emočnej reaktivite.
Nie je nič zrejmejšie ako fakt, že ak nespíte, ste jednoducho podráždení. Pociťujete hnev na všetko a všetkých a ste rozhodne v horšej kondícii ako tí, ktorí sa vyspali doružova. Zobrazovacie vyšetrenia odhalili, prečo spánková deprivácia vedie k iracionálnym emocionálnym reakciám.
Riadiacim centrom nášho emocionálneho „ja“ je amygdala. Oblasť v hlboko v mozgu je aktívna vtedy, ak človek nespí. Amygdala totiž reaguje prehnane na negatívne stimuly, dôjde k odpojeniu od mozgových oblastí, ktoré miernia jeho odpoveď.
„Trik“ majiteľov kasín
Kde lepšie využiť to, že robíme nesprávne rozhodnutia, ako pri hazardných hrách? Majitelia kasín zrejme vedia, čo robia. Absencia okien, hluk a príliš jasné osvetlenie zabraňuje tomu, aby človek nevedel, ako plynie čas. Teda neviete, koľko už hráte a koľko už vlastne nespíte a máte tak predpoklad robiť zlé rozhodnutia. Tieto zmeny vedú k rôznym rizikám, ktoré sú sprevádzané zmenami v aktivite v oblastiach mozgu, ktoré vyhodnocujú negatívne a pozitívne následky.
Ak sa učíte v noci, nemá to veľký efekt
Je zrejmé, že tí, ktorí sa učia v noci nepredpokladajú, že sa naučia a zapamätajú si to. Mali by s tým ale všetci počítať. Časť mozgu, ktorá je zodpovedná za ukladanie nových informácií do pamäte je hippocampus a aj táto časť mozgu trpí, ak si nedoprajeme dostatok spánku.
Schopnosť zapamätať si nové informácie totiž klesá počtom hodín, ktoré neprespíme. Deficit spánku totiž spôsobuje, že sa znižuje schopnosť ukladať si nové obrázky do pamäte, čo vyplýva z jedného experimentu.
Aké z toho plynie ponaučenie?
Rozhodne by sme mali venovať spánku dostatok času. Nemali by sme ho obetovať v prospech práce, pretože čerstvé sily, ktoré so spánkom prichádzajú si predsa len dobré aj pre lepší výkon v práci.
Čítajte tiež: Prebudí vás a nakopne imunitu: Je tento nápoj lepší ako káva?
