Lákavá televízia: Skutočná pravda o tom, prečo máme radi seriály!
Zdroj: thinkstock.com
Bývate často "prilepení" na televízii a hltáte seriál za seriálom? V dnešnej dobe si mnohí bez pozerania televízie nevedia predstaviť deň. Rozmýšľali ste však nad tým, čo vás tak na tom láka?
Dnešná doba vyžaduje dávku emócii z televízie. Prečo sú mnohí závislí na seriáloch a nevedia vynechať ani jednu časť? Prečo naša psychika potrebuje tento typ zábavy?
Programy "nabité" emóciami
Človek je emotívny tvor. Aby ľudský organizmus správne fungoval, potrebuje emócie. Ak ju vo svojom živote nedostane, hľadá inde. To tvorcovia týchto produktov dobre vedia. Preto vznikajú televízne programy „nabité“ emóciami, ktoré majú vysokú sledovanosť.
Faktom je, že náš duševný život sa zhoršuje, nevieme už pomaly prejaviť vlastné emócie a preto hľadáme zábavu inde. V človeku je zakódovaná zvedavosť. Preto televízne projekty, ako sú seriály, kde vystupujú reálne postavy s problémami dnešného sveta, zaujmú širokú verejnosť. Dnes sa jednoducho ľuďom nechce prežívať vlastné emócie a radšej sledujú emócie iných.
Izolovaní od reality
Na osobné kontakty a rozhovory nám neostáva čas, čo je spôsobené vplyvom rozšírenia telekomunikačných médií ako sú mobilné telefóny, smartfóny, notebooky a internet. Hlavne mladí ľudia už nepotrebujú osobný kontakt. Ten im nahrádza televízia a internet. Človek je izolovaný od reality, čo môže mať za následok emocionálne a duševné problémy.
Televízia modeluje človeka mnohými nepriamymi spôsobmi. Ukazuje divákovi rôzne úlohy zo života a možnosti riešenia sitácii, konania a prejavov. Poskytuje pasívnu zábavu s riešením bežných, či absurdných situácií, ktoré slúžia na pobavenie.
Seriály nabité emóciami začali vznikať už v 50. rokoch 20. storočia najmä v USA. Stali sa veľmi populárnymi a spoločnosť ich sledovala s veľkým záujmom. Postupne sa tento nový televízny produkt rozšíril aj k nám, kde si čoskoro našiel svojich pravidelných divákov.
Spoločnosť 21. storočia je údajne ta najpokrokovejšia v histórii. Kam ale tento pokrok smeruje? Nekráčame náhodou v kvalite života skôr smerom dole?
