Kým v minulosti sme vnímali umieranie ako prirodzenú súčasť kolobehu života, dnes smrť odsúvame niekam na okraj. Svoju úlohu zohráva pri tom strach z neznámeho, obavy, či sa dokážeme o zomierajúceho blízkeho postarať, ako aj uponáhľaný životný štýl. Mnohí si nechcú pripustiť, že zdravotný stav milovaného človeka je už, bohužiaľ, nemenný a dúfajú, že poskytnutím zdravotnej starostlivosti sa zlepší. Aj to je dôvod, prečo viac ako polovica Slovákov zomiera v nemocniciach. Svoj podiel viny na tom nesú aj lekári, ktorí sa boja predpisovať opioidy v prípade potreby aj pre pacientov doma.
1. Vy ste anestéziológ a paliatívny lekár, ktorý pôsobil na Slovensku, v Nemecku a aktuálne ste v Rakúsku. Môžete vysvetliť, čo vlastne paliatívna starostlivosť obnáša?
Paliatívna starostlivosť je aktívna, komplexná starostlivosť o pacientov s pokročilým, život limitujúcim ochorením, ktoré spôsobuje fyzické, psychické, sociálne alebo spirituálne utrpenie. Úlohou paliatívnej starostlivosti je na tieto potreby pacientov adekvátne reagovať, a tak udržiavať alebo zlepšovať ich kvalitu života až po prirodzenú smrť. Paliatívna starostlivosť sa netýka len pacientov, ale aj ich blízkych.
2. Bohužiaľ, u nás sa už roky hovorí o absencii paliatívnej starostlivosti, ktorá je vo vyspelom svete na úplne inej úrovni. Vlani dostala podobu zákona, pohli sa veci dopredu? Čo vlastne táto norma obsahuje?
Novela zákona 576/2004 zadefinovala túto starostlivosť a rozdelila ju na všeobecnú paliatívnu starostlivosť, ktorú by mali vedieť poskytovať všetci lekári, ktorí sa stretávajú s ťažko chorými a umierajúcimi pacientami s ľahšími symptómami a špecializovanú paliatívnu starostlivosť, ktorú majú poskytovať špecializované paliatívne tímy, buď na paliatívnych oddeleniach, alebo v kamenných hospicoch, alebo prostredníctvom mobilných hospicov a paliatívnych ambulancií. Špecializované tímy sa majú venovať tým najťažším pacientom, ktorí majú veľmi ťažké a komplexné problémy, napríklad symptómy ako bolesť, vracanie, črevnú nepriechodnosť, dýchavicu, ale aj psychické problémy, problémy so zabezpečením zdravotno-sociálnej starostlivosti, alebo neuspokojené spirituálne potreby.
3. Aké medicínske postupy sa používajú v paliatívnej starostlivosti?
Na prvom mieste je kontrola symptómov zameraná na nastavenie liečby bolesti, vracania, dýchavice a iných symptómov tak, aby nespôsobovali pacientovi neznesiteľné utrpenie. Rovnako hľadá najoptimálnejšie riešenie na úľavu od symptómov aj prostredníctvom nízko invazívnych výkonov, ako je napríklad odstránenie vody z brušnej dutiny, alebo pľúcnych výpotkov. Pre paliatívnu starostlivosť je príznačný holistický prístup, teda nielen kontrola fyzických a psychických symptómov, ale aj nastavenie a podpora sociálnej starostlivosti, plánovanie tejto starostlivosti pre prípad zhoršenia zdravotného stavu, zisťovanie preferencií pacienta a rešpektovanie jeho vôle. Rovnako aj podpora blízkych v ich starostlivosti o chorú osobu a riešenie spirituálnych problémov, ako napríklad hľadanie zmyslu života alebo zmierenia sa s ľuďmi alebo Bohom.
4. Aký je trend v paliatívnej starostlivosti v zahraničí? Je bežné, že ľudia zomierajú v nemocniciach tak, ako je to u nás?
Nie, práve naopak. Vo vyspelých krajinách Európskej únie sa trend umierania v nemocniciach zmenil a cieľom je umožniť čo najväčšiemu počtu pacientov umieranie doma alebo v prirodzenom prostredí. Darí sa im to aj tým, že dokázali etablovať paliatívnu starostlivosť. Nielen tú špecializovanú, ale aj všeobecnú, aby sa napríklad všeobecní lekári pre dospelých nebáli predpisovať opioidy (napríklad morfín) v prípade potreby pre pacientov doma alebo v zariadeniach sociálnych služieb.
5. Máte dáta, koľko Slovákov zomiera v nemocniciach bez kontaktu s rodinou?
V nemocniciach zomiera viac ako 50 percent ľudí na Slovensku, ale údaje o tom, koľko z nich zomiera bez kontaktu s príbuznými nie sú k dispozícii. Umožnenie príbuzným byť pri lôžku zomierajúceho pacienta patrí k základnému rešpektovaniu dôstojnosti pacienta a jeho potrieb.
6. Aj u nás kedysi ľudia zomierali doma, bola to prirodzená súčasť kolobehu života. Kedy, resp. prečo prišlo k tej zmene, že sme začali svojich ťažko chorých príbuzných a zomierajúcich posielať do nemocníc?
Tá zmena prišla už dávnejšie a súvisí s rýchlymi zmenami našej spoločnosti. Ľudia migrujú za prácou, mení sa zloženie osôb žijúcich v jednej domácnosti, pracujúci ľudia často nie sú schopní z rôznych dôvodov zobrať si voľno na opatrovanie umierajúcich doma. Mnohí sa obávajú, či sa budú vedieť o príbuzných dostatočne postarať. Viacerí nevedia rozpoznať či sa ich blízky nachádza skutočne v štádiu umierania a dúfajú, že poskytnutím zdravotnej starostlivosti sa ich zhoršujúci stav zlepší. Na túto situáciu vplýva aj skutočnosť, že stále viac ľudí žije osamelo. Preto je často jednoduchšie poslať umierajúceho pacienta do nemocnice.
7. Vy ako paliatívny lekár máte dlhoročné skúsenosti so zomierajúcimi ľuďmi. Je podľa vás v možnostiach bežného človeka nechať dožiť člena rodiny v domácom prostredí aj bez toho, aby mal aspoň minimálne medicínske vzdelanie? Ľudia sa boja, že nebudú vedieť svojmu blízkemu odchod zo sveta uľahčiť...
Áno. Najdôležitejšie je rozpoznať a akceptovať, že daný stav milovanej osoby je nemenný a blíži sa prirodzená smrť. Mnoho pacientov zomiera v domácom prostredí pokojne a nepotrebujú špeciálnu starostlivosť, skôr edukáciu príbuzných ako vyzerajú prirodzené symptómy umierania a ako na ne reagovať. Niektorí, predovšetkým ťažko chorí pacienti, skutočne potrebujú zdravotno-sociálnu starostlivosť. Tú by mali zabezpečiť predovšetkým všeobecní lekári v spolupráci s ambulanciami domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Pre komplexné a veľmi intenzívne prípady by tu mali byť mobilné hospice, ktoré sa dokážu o nich postarať doma.
8. Na koho sa môže človek obrátiť, keď vie, že jeho blízky zomiera a chce, aby odišiel zo sveta v kruhu rodiny?
Ako som spomínal, najlepšie je konzultovať danú situáciu so všeobecným lekárom, ktorý pacienta najlepšie pozná a prípadne si dohodnúť aj domácu návštevu. Súčasťou návštevy by malo byť aj poučenie blízkych o symptómoch umierania a predpísanie liekov na bežné symptómy pre prípad potreby. Pacienti s ťažkými symptómami by mali byť referovaní do starostlivosti mobilných alebo kamenných hospicov.
9. Čo môžeme ako laici pre zomierajúceho člena rodiny urobiť? Možno nielen v medicínskom, ale aj v duchovnom zmysle.
V prvom rade je dôležité túto situáciu využiť na zmierenie. Je to posledná príležitosť zomierajúcej osobe odpustiť, alebo umožniť jej ospravedlniť sa. Rovnako je dôležité, aby sme rešpektovali jej vôľu a zachovali dôstojnosť. Umieranie milovanej osoby je moment, ktorý každý prežíva individuálne, mnohokrát vedie k prehodnoteniu vlastných priorít.
10. Hovorí sa, že človeku sa pred smrťou uľaví. Je to pravda?
Sú prípady, kedy skutočne dôjde k prechodnému miernemu zlepšeniu zdravotného stavu tesne pred smrťou, no nie je to pravidlom.
