BRATISLAVA - Očakávaná dĺžka života sa vlani v Európskej únii dostala na vyššiu úroveň, ako bola pred pandémiou covidu-19. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Nádej na najvyššie dožitie zaznamenávajú krajiny v južnej časti Európy, napríklad Španielsko, Taliansko či Malta. Naopak, najnižšie sú údaje v Rumunsku, Bulharsku alebo Lotyšsku. Slovensko je na tom výrazne horšie ako Česko.
Očakávaná dĺžka života je štatistický odhad veku, ktorého sa v priemere môžu dožiť ľudia narodení v istom roku. Vypočíta sa vzhľadom na úmrtnosť a jej štruktúru v danom roku. Údaj ovplyvňuje veľký počet faktorov, od stavu ekonomiky cez kriminalitu a životné prostredie až napríklad po kvalitu zdravotnej starostlivosti.
V súvislosti s pandémiou covidu-19 zaznamenala očakávaná dĺžka života v rokoch 2020 a 2021 výrazný prepad. V roku 2019 tento údaj predstavoval 81,3 roka, v roku 2020 klesol na 80,4 roka a v roku 2021 na 80,1 roka. Od roku 2022 potom začal znovu rásť a vlani podľa prvého odhadu Eurostatu predstavoval 81,5 roka.
Zlepšenie v porovnaní s rokom 2019 zaznamenalo vlani 18 úniových štátov vrátane Slovenska, v šiestich krajinách však nádej dožitia stále nedosiahla úroveň z roku 2019. Ide o Nemecko, Estónsko, Grécko, Rakúsko, Holandsko a Fínsko.
Porovnanie s rokom 2019
Slovensko je na tom podstatne horšie ako Česko
Očakávaná dĺžka života dosiahla vlani na Slovensku rovných 78,1 roka, čo je o 0,3 roka lepšie ako v roku 2019. Horšie ako my sú na tom iba Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. V Česku je nádej na dĺžku života rovných 80 rokov. Najvyššiu nádej dožitia má Španielsko s 84 rokmi, nasledujú Taliansko a Malta.
